Ariadna Ivanivna Slonevska

	Ariadna Ivanivna Slonevska
	ukrajinská múzejníčka a znalkyňa umenia
	; Portrét z 30. rokov od Ivana Ivanovyča Truša
Rod. meno	Ariadna Ivanivna Truš
Štát pôsob.	Rakúsko-Uhorsko,; Západoukrajinská ľudová republika,; Sovietsky zväz
Narodenie	21. január 1906; Ľvov, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Úmrtie	18. január 1984 (77 rokov); Ľvov, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina)
Národnosť	ukrajinská
Profesia	múzejníčka
Rodičia	Ivan Ivanovyč Truš,; Ariadna Mychajlivna Truš
Súrodenci	Roman Ivanovyč Truš,; Myron Ivanovyč Truš
Manžel	V. Slonevskyj
	Biografický portál

Ariadna Ivanivna Slovnevska, rod. Truš (* 21. január 1906, Ľvov, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina – † 18. január 1984,^[1] Ľvov, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina) bolo ukrajinská múzejníčka, znalkyňa umenia a šľachtičná. Patrila k členom ukrajinskej skautskej organizácie Plast. Pracovala ako výskumná pracovníčka a sprievodkyňa v Chudožňo-memoriaľnom muzeji Ivana Truša (po slovensky Umelecko-memoriálové múzeum Ivana Truša).

Ivan Ivanovyč Truš, jej otec, bol impresionistický maliar. Ariadna Mychajlivna Truš, jej mama, bola novinárka. Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej starý otec, bol významný ukrajinský historik, filozof, ekonóm a občiansky činiteľ.

Životopis

Ariadna Mychajlivna Truš sa narodila 21. januára 1906 v meste Ľvov. Po ukončení základnej školy študovala na gymnáziu sestier Rádu svätého Bazila Veľkého. Počas štúdia vstúpila do skautskej organizácie Plast, bola aj členkou krúžku Koňušyna (po slovensky Ďatelina).

Pôsobila ako umelkyňa na voľnej nohe, venovala sa predovšetkým výskumu umenia. Po smrti Ivana Ivanovyča Truša sa starala o jeho obrazy, ktoré zostali uložené v otcovom ateliéri. V spolupráci so Sojuzom chudožnikov SSSR (po slovensky Zväz umelcov Zväzu sovietskych socialistický republík) v roku 1951 otvorila Majsterňu-muzej Ivana Truša (po slovensky Dielňa a múzeum Ivana Truša), ktorá v roku 1963 prešla pod správu Muzeja ukrajinskoho mystectva (po slovensky Múzeum ukrajinského umenia) v Ľvove. Zostavila archív otcovej tvorby a vytvorila dve expozície v Chudožňo-memoriaľnom muzeji Ivana Truša (po slovensky Umelecko-memoriálové múzeum Ivana Truša) – prvú v roku 1954 a druhú o 10 rokov neskôr v roku 1964.

Zároveň bez nároku na odmenu zastávala funkcie správkyne dielne, teda múzea, sprievodkyne a upratovačky. V januári 1973 dostala ponuku bezplatne predať budovu múzea do vlastníctva štátu, ktorý mal zafinancovať opravu budovy a rekonštrukciu dielne Ivana Ivanovyča Truša ako súčasti expozície. Ariadna Mychajlivna Truš bola zákonnou dedičkou všetkých otcových diel a celého jeho majetku. Budovu a všetky umelecké cennosti predala múzeu – to, čo jej bolo pri predaji sľúbené, bolo však zrealizované až päť rokov po jej smrti. Strachovala sa aj o to, že úrady ju môžu pripraviť o bývanie v rodinnom dome. V roku 1989 bol otvorený Memoriaľnyj muzej Ivana Truša (po slovensky Memoriálové múzeum Ivana Truša) pri príležitosti 120. výročia narodenia maliara.

Do periodík uverejnila viacero článkov o živote a o tvorbe Ivana Ivanovyča Truša.

Ariadna Ivanivna Slonevska zomrela 18. januára 1984 v meste Ľvov. Bola pochovaná na miestnom Lyčakivskom cintoríne do jedného hrobu so svojou matkou.^[2]

Referencie

↑ Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny. 1. vyd. Kyjev : NAN Ukrajiny, Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka, Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny. Kolektív autorov; autor textu: Oksana Jaroslavivna Bila. Dostupné online. (po ukrajinsky)
↑ ZAHAJSKA, Roksolana. Viter v doloňach: Knych prochodiv Lyčakivskym cvyntarem. 1. vyd. Ľvov : Apriori, 2017. 416 strán. ISBN 978-617-629-367-5. S. 231, 232. (po ukrajinsky)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Слоневська Аріадна Іванівна na ukrajinskej Wikipédii..
ZAHAJSKA, Roksolana. Viter v doloňach: Knyha prochodiv Lyčakivskym cvyntarem. 1. vyd. Ľvov : Apriori, 2017. 416 strán. ISBN 978-617-629-367-5. S. 231, 232. (po ukrajinsky).
SUBTEĽNA, Halyna. Truš (Slonevska) Ariadna, mystectvoznavec [online]. Istorija Plastu, [cit. 2026-03-21]. Dostupné online. (po ukrajinsky).

[1] Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny. 1. vyd. Kyjev : NAN Ukrajiny, Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka, Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny. Kolektív autorov; autor textu: Oksana Jaroslavivna Bila. Dostupné online. (po ukrajinsky)

[2] ZAHAJSKA, Roksolana. Viter v doloňach: Knych prochodiv Lyčakivskym cvyntarem. 1. vyd. Ľvov : Apriori, 2017. 416 strán. ISBN 978-617-629-367-5. S. 231, 232. (po ukrajinsky)

[1]

[2]