Preskočiť na obsah

Ariane 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ariane 6
Varianty Ariane 6, A62 (vľavo) a A64 (vpravo)
Varianty Ariane 6, A62 (vľavo) a A64 (vpravo)
Základné údaje
Funkcia stredne ťažká nosná raketa
Výrobca ArianeGroup pre ESA
Krajina pôvodu Európa
Výška 63 m
Priemer 5,4 m
Hmotnosť 530 000 – 860 000 kg
Počet stupňov 2
Nosnosť
Náklad na LEOA64: 21 650 kg
A62: 10 350 kg
Náklad na
SSO
A64: 15 500 kg
A62: 7 200 kg
Náklad na
GTO
A64: 11 500 kg
A62: 4 500 kg
Náklad na
LTO
A64: 8 600 kg
A62: 3 500 kg
História letov
Stav vo vývoji
Štartovacia rampa Guyanské stredisko pre vesmír
Počet štartov 0
Prvý štart 9. júl 2024 19:01 UTC
Pomocné bloky (0. stupeň)
Počet2 alebo 4
MotorP120C [1]
Ťah4 500 kN
Špecifický impulz 278,5 s
Doba funkcie132,8 s
Palivohliník / HTPB
Prvý stupeň
Motory 1x Vulcain 2.1 [2]
Ťah 1 370 kN
Špecifický impulz 432 s
Doba funkcie
Palivo LH2 / LOX
Druhý stupeň
Motory1x Vinci [3]
Ťah180 kN
Špecifický impulz 457 s
Doba funkcie
PalivoLH2 / LOX

Ariane 6 je nosná raketa, vyvinutá v rámci vesmírneho programu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ako ďalšia generácia rodiny nosných rakiet Ariane. Predstavuje evolučného nástupcu rakety Ariane 5, prevádzkovanej od roku 1996.

Deklarovanou motiváciou pre vývoj Ariane 6 bolo zníženie nákladov na polovicu (oproti Ariane 5) a zvýšenie kadencie štartov (zo 6 – 7 na 11 ročne).[4] Finálny návrh rakety bol zo strany ESA vybraný v decembri 2014 a zahŕňa kombinovaný prvý stupeň s motorom na kvapalné palivá a dvoma (A62) alebo štyrmi (A64) pomocnými blokmi na tuhé palivá (druhou alternatívou bola raketa s prvým stupňom kompletne na tuhé palivá).[5][6]

Výroba úvodnej 14-kusovej série nosičov bola spustená v roku 2019,[7] inauguračný let, pôvodne plánovaný na rok 2020, bol po sérii odkladov zrealizovaný 9. júla 2024.

S raketami Ariane 6 sa uvažuje okrem iného aj v európskom programe výskumu a využívania Mesiaca.[8]

Inauguračný let

[upraviť | upraviť zdroj]

Na svoj inauguračný let raketa odštartovala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane 9. júla 2024 o 19:01 UTC (21:01 SELČ).[9][10]

Druhý stupeň rakety úspešne dosiahol plánovanú nízku obežnú dráhu vo výške približne 600 km a v 65. minúte letu vypustil deväť cubesatov. Plánovaný deorbitačný zážih druhého stupňa a vypustenie návratových puzdier však nebolo zrealizované pre problém s jednou z napájacích jednotiek.[11]

Možnosť bezplatného vynesenia nákladu v rámci tohto inauguračného letu získalo aj Slovensko,[12][13] Ministerstvom školstva bol oslovený tím, stojaci za družicou GRBAlpha, ktorý príležitosť využil na prípravu jej nasledovníka, 2U cubesatu GRBBeta.[14][15][16] Po vypustení cubesatov bolo potvrdené úspešné nadviazanie rádiového kontaktu s družicou.[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. P120 C MOTOR MAIN CHARACTERISTICS [online]. Avio, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  2. VULCAIN® 2.1 ENGINE [online]. ArianeGroup, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  3. VINCI® ENGINE [online]. ArianeGroup, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  4. CLARK, Stephen. Q&A with Stéphane Israël, chairman and CEO of Arianespace [online]. spaceflightnow.com, 2015-12-16, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  5. Ariane 6 [online]. eoportal.org, 2018-01-25, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  6. MAJER, Dušan. Hlavní motor Ariane 6 dokončil kvalifikační zkoušky. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2019-09-29. Dostupné online [cit. 2022-10-08].
  7. Ariane 6 series production begins with first batch of 14 launchers [online]. arianespace.com, 2019-05-06, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  8. ArianeGroup to study a Moon mission for ESA [online]. safran-group.com, 2019-01-22, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  9. WALL, Mike. Europe's new Ariane 6 rocket launches on long-awaited debut mission (video) [online]. space.com, 2024-07-09, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
  10. JURČÍK, Marek. Raketa Ariane 6 absolvovala prvý štart, nesie aj slovenskú družicu. Aktuality.sk : Živé (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-07-09. Dostupné online [cit. 2024-07-10].
  11. MAJER, Dušan. Chyba při deorbitaci Ariane 6. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-10. Dostupné online [cit. 2024-07-10].
  12. ESA selects payloads for Ariane 6 first flight [online]. Paríž: Európska vesmírna agentúra, 2022-02-11, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  13. KREBS, Gunter D. Ariane-62 [online]. space.skyrocket.de, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  14. HODÁS, Martin. Slovensko bude mať ďalšiu vesmírnu družicu. Tentoraz ju zaplatí štát. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2022-09-30].
  15. HODÁS, Martin. Chystaná slovenská družica sa „nafúkla“. Dostane aj mini vesmírny teleskop. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-07-27. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  16. HODÁS, Martin. Takto bude vyzerať nová slovenská družica. Poletí na lov gama zábleskov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-08-29. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  17. KAPUŠ, Jakub. Vážení. Máme signál. Obrovská gratulácia... [online]. Facebook : Jakub Kapuš, 2024-07-09, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ariane 6

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]