Aristippos z Kyrény

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Aristippos z Kyrény

Aristippos z Kyrény alebo Aristipp z Kyrény/Kýrény (* asi 435 pred Kr. – † 355 pred Kr.) bol starogrécky filozof, Prótagorov a Sokratov žiak, zakladateľ kyrénskej školy.

Aristippos bol v teórii poznania senzualistom a v etike hedonistom: najvyšší cieľ života videl v slasti, pričom však človek nemá byť jej otrokom, ale má sa usilovať o jej rozumnosť – iba rozumná slasť je totiž najvyšším blahom. Slasť a utrpenie sú meradlom dobra a zla, pravdy a nepravdy. Aristippos odmieta náboženskú vieru, pretože zaťažuje dušu tiesnivými predstavami, odporúča zriecť sa honby za bohatstvom, slávou a politickou mocou.

Učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Učenie Aristippa nadväzuje na učenia Protagora a učenie Herakleita. Podľa Aristippa sa celé ľudské vedenie zakladá na zmyslovom vnímaní. Predmetom vedenia nie je však objektívna skutočnosť, ale obsah našich pocitov. Preto je poznanie len subjektívne, v závislosti od toho, čo a ako človek pociťuje. Takéto vedenie môže mať teda len praktickú hodnotu, pretože teoreticky nikdy nevedno, či spoločné pojmy, ktoré ľudia používajú, skutočne svojím obsahom zodpovedajú ich zážitkom. Preto sa tiež celé ľudské poznanie redukuje na to, čo je človeku príjemné alebo nepríjemné. Všetko, čo zaručuje slasť, je zároveň aj dobré a užitočné. Prostriedkom na to má byť rozvážnosť, umiernenosť a sebaovládanie, čo zasa možno dosiahnuť len filozofiou. Preto filozofia tým, že učí správnemu výberu hodnôt, hodných, aby sa po nich túžilo, tým že oslobodzuje človeka z pút vášní a robí ho schopným využívať všetko na svoje šťastie, sa stáva vedou, ktorá človeka učí umeniu života. Filozofia tiež odstraňuje spred človeka také prekážky šťastia, ako sú neodôvodnené predsudky, vysnené a príliš unáhlené túžby, náboženské viery každého druhu a strach pred smrťou. Zákonom, ktorému sa podriaďuje ľudský život, je boj protikladov: príjemné s nepríjemným. Ideálom je LEIA KINESIS, čiže umiernená chuť užívať. Najvyššou cnosťou človeka je rozvážne užívanie toho, čo je príjemné.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GRAESER, Andreas. Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés. Preklad Miroslav Petříček. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2000. 445 s. (Dějiny filosofie; zv. 2.) ISBN 80-7298-019-X. S. 155 – 162.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]