Arkas (mytológia)
Arkas alebo Arkás (starogr. Αρκάς – Arkas, lat. Arcas) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Kallisty, dcéry lykosúrskeho kráľa Lykaóna.[1][2]
Kalisto bola jednou z dievčat družiny bohyne lovu Artemis.[1] Jej krása upútala pozornosť najvyššieho boha Dia, ktorý ju zviedol tak, že vzal na seba podobu Artemidy.[2] Artemis neskôr pri kúpaní spozorovala, že Kallisto čaká dieťa, nahnevala sa na ňu a zo svojej družiny ju vyhnala. Kalisto potom opustená v horách porodila syna Arkada. Keď sa to následne dozvedela žiarlivá Diova manželka Héra, tá ju za trest premenila na medvedicu.[1][2]
Arkas sa stal následníkom lykosúrskeho kráľa Nyktima.[3] Od Triptolema sa naučil pestovať plodiny, piecť chlieb, pliesť tkaniny, a mnohé iné veci. Tieto znalosti následne zaviedol vo svojom kráľovstve do praxe.[3] Oženil sa s nymfou Eratou,(podľa inej verzie s Leaneirou , alebo s Meganeirou[4]) a mali spolu dcéru Hyperippu[5] a synov Azana, Afeida a Elata, ktorí sa po mnohých rokoch stali jeho následníkmi.[6]
Kráľ Arkas bol vášnivý poľovník a jedného dňa pri love natrafil práve na medvedicu, ktorá bola jeho matkou a chcel ju zabiť. Zabránil mu v tom ale Zeus, aj jeho premenil na medveďa a potom ich oboch odškodnil tak, že ich vyzdvihol na nebo, kde dodnes žiaria ako súhvezdia Veľkej a Malej medvedice.[1][2]
Arkada až do našich čias pripomína Arkádia,[7] ako bol po ňom pomenovaný lykosurský kraj.[1][6] Obyvatelia hornatého kraja Arkádie sú známi svojim pokojným, priam idylickým pastierskym životom.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 73.
- ↑ a b c d Apollodoros, Kronika, 3,8,2.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,4,1.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 3,9,1.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,4.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,9,5.
- ↑ Hyginus, Fabulae 275.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arkas na českej Wikipédii.