Arméni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Znak Arménska s vrchom Ararat
Arméni vo svete
Spomienka na genocídu Arménov
Biblický vrch Ararat
Arménsky kresťanský chrám
Interiér chrámu

Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach). Až do prvej svetovej vojny obývali takmer celú východnú časť dnešného Turecka a tzv. Malé Arménsko. Patrili k vynikajúcim obchodníkom. Dodnes žijú veľké skupiny Arménov vo Francúzsku, Rusku či v Amerike.

Dejiny Arménov[upraviť | upraviť zdroj]

Arméni sú prvým národom na svete, ktorý oficiálne prijal kresťanstvo – v roku 301.

V rokoch 1915 a 1916 na území Osmanskej ríše prebiehalo násilné presídľovanie Arménov do juhovýchodných oblastí ríše (na územie dnešnej Sýrie), pri ktorých zahynuli desaťtisíce z nich. Celkový počet obetí je veľmi ťažké určiť, nakoľko neboli vedené žiadne štatistiky presídľovaných alebo neskoršie súpisy zomrelých. Bádateľ G. Lewy odhaduje na základe rôznych pramenných zdrojov a literatúry počet obetí na 642 000, čo bolo asi 37 % z predvojnovej populácie (odhadovanej na 1 750 000 Arménov)[1], iná publikácia uvádza počty 800 000 – 1,2 milióna[2].

V dôsledku genocídy, najmä v 20. storočí, majú veľa emigrantov v USA, na Blízkom východe a v západnej Európe.

Počty Arménov v jednotlivých krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LEWY, Guenter. Masakry Arménov v Osmanskej ríši : sporná genocída. Preklad Marianna Bachledová, Barbora Vinczeová, Matej Laš. Banská Bystrica : Belianum, vydavateľstvo UMB, [2017]. 367 s. ISBN 978-80-557-1211-6. S. 288. [Niektorými bádateľmi je udávaný aj odhad o takmer dvoch miliónoch obetí kresťanských Arménov, ale ten je s najväčšou pravdepodobnosťou prehnaný.].
  2. ŘOUTIL, Michal; KOŠŤÁLOVÁ, Petra; NOVÁK, Petr. Katastrofa křesťanů : Likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši v letech 1914-1923. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 742 s. (Pro Oriente; zv. 37.) ISBN 978-80-7465-254-7. S. 560.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]