Arnošt z Pardubíc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arnošt z Pardubíc
arcibiskup pražský
Arnošt z Pardubíc
arcibiskup – ornament
Arnošt z Pardubíc - štít erbu
Štát pôsobenia Habsburská monarchia Habsburská monarchia
Funkcie a tituly
Arcibiskup pražský
1344 – 1364
Predchodca Arnošt z Pardubíc
ako biskup pražský
Jan Očko z Vlašimi Nástupca
Biskup pražský
1343 – 1344
Predchodca Jan z Dražíc Arnošt z Pardubíc
ako arcibiskup pražský
Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 25. marec 1297
Hostinka, České kráľovstvo (dnešné Česko)
Úmrtie 30. jún 1364 (67 rokov)
Roudnice, České kráľovstvo (dnešné Česko)
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 1339
Biskup
Menovanie 3. marec 1343 (45 rokov)
Klement VI.
Konsekrácia 1343
Odkazy
Spolupracuj na Commons Arnošt z Pardubíc
Portal.svg Biografický portál

Arnošt z Pardubíc (* 25. marec 1297, Hostinka – † 30. jún 1364, Roudnice) bol český duchovný, dekan pražskej kapituly, pražský biskup (v r. 1343 – 1344) a prvý pražský arcibiskup (od r. 1344), kancelár pražskej univerzity (od r. 1348).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z vladyckej rodiny, ktorá dosiahla šľachtické postavenie. Bol najstarším zo štyroch synov Arnošta (z Hostinné a Pardubíc, † 1340/1343) a Adléty. Jeho otec pôsobil v kráľovských službách Jána Luxemburského ako purkgróf v Kladsku. Postupne nadobudol značný majetok, patrilo mu viacero statkov (medzi inými vlastnil od roku 1330 i usadlosť Pardubice, predchodkyňu dnešného mesta). Podľa jej názvu si zvolil i prídomok mena. Farnú školu navštevoval v Kladsku, potom pokračoval v štúdiách v Broumove a v Prahe. Univerzitné vzdelanie dosiahol v Taliansku, kde strávil štrnásť rokov na univerzitách v Bologni a v Padove; venoval sa štúdiu cirkevného práva a dosiahol hodnosť licenciára kanonického práva, čo bol titul oprávňujúci prednášať na univerzite. Svojím pôsobením sa zaslúžil o plodné kontakty s talianskymi humanistami (napr. s Francescom Petrarcom a talianskou kultúrou vôbec). Počas pobytu v Taliansku sa zoznámil s neskorším českým kráľom Karolom IV. Luxemburským.

Jeho vzostup na post najvyššieho duchovného predstaviteľa českého štátu začal začiatkom roka 1343. 5. januára 1343 zomrel pražský biskup Ján IV. z Dražíc a na jeho miesto pápež Klement VI. vymenoval 3. marca dekana svätovítskej kapituly v Prahe Arnošta z Pardubíc. Jeho voľba 28. pražským biskupom bola mimoriadne šťastným činom. Od toho času sa stal jedným z najvlyvnejších a najvýznamnejších politických radcov a osobným priateľom Karola IV. Jeho prezieravej taktike a diplomatickému talentu mohol cisár a český kráľ vďačiť za mnoho svojich politických úspechov. Vďaka tomu sa tešil veľkej Karolovej priazni a dôvere (v r. 1354 ho kráľ dokonca menoval správcom kráľovstva počas svojej neprítomnosti).

Vrchol Arnoštovej cirkevnej kariéry prišiel o rok neskôr. 30. apríla 1344 pápež Klement VI. svojou bulou Ex superne providentia maiestatis vyňal pražské biskupstvo z podriadenosti mohučského arcibiskupstva, Prahu povýšil na cirkevnú metropolu a pražské biskupstvo na arcibiskupstvo. Arnošt z Pardubíc sa stal súčasne jeho prvým arcibiskupom. Ďalšou bulou Romanus Pontifex vydanou 5. mája 1344 ustanovil pražskému arcibiskupovi právo pomazať a korunovať českých panovníkov. Zavŕšením právnych krokov k vytvoreniu samostatnej českej cirkevnej provincie bolo vydanie pápežskej buly 24. august 1344, ktorou bolo novému arcibiskupovi udelené pallium. Jeho slávnostné prevzatie a uvedenie do úradu sa konalo 21. novembra 1344 za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a jeho synov Karola a Jána Henricha. Po svojej intronizácii Arnošt z Pardubíc vysvätil litomyšlského biskupa Jána.

Po nástupe do úradu sa pustil do reorganizácie cirkevnej provincie, čím položil základy jej správneho systému. V novembri 1349 zvolal provinčnú synodu, na ktorej vyhlásil cirkevný zákonník. Vymedzil kompetencie biskupského súdu a zriadil úrad generálnych vikárov. Svojou aktivitou podmieňoval fungovanie duchovenstva ako svojprávneho stavu nepodliehajúcemu zásahom svetskej moci. V čase nastupujúcej schizmy bol zástancom cirkevných reforiem. Dôkazom toho bola i jeho podpora náboženských reformátorov (napr. Jána Milíča z Kroměříža, priameho predchodcu Majstra Jána Husa).

K jeho veľkým zásluhám patrí založenie pražskej univerzity v roku 1348. Po jej zriadení sa stal jej prvým kancelárom.

Arnošt z Pardubíc bol osobne veľmi kultivovaný a vzdelaný človek. Bol známy ako príkladný kňaz, zbožný, bezúhonný a skromný muž. Veľmi dbal o pozdvihnutie cirkevného života v Čechách. Jeho zásluhou bolo založených viacero kostolov (v Prahe kostol Panny Márie Snežnej), kláštorov (v Jaroměři, Sadskej, Rokycanoch), ale i charitatívnych zariadení (nemocnice v Příbrami, Českom Brode). Jeho aktivity obsiahli i také oblasti ako zakladanie rybníkov či ovocných sadov.

Zomrel v posledný júnový deň roku 1364 v Roudnici, no pochovaný bol vo farskom kostole v Kladsku.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zdeňka Hledíková, Jana Zachová, Život Arnošta z Pardubic podle Valentina Krautwalda (Das Leben des Ernst von Pardubitz erzählt von Valentin Krautwald), Pardubice 1997, ISBN 80-86046-25-7
  • Vilém z Hasenburka, Vita venerabilis Arnesti primi archiepiscopi ecclesie Pragensis / Život ctihodného Arnošta, prvniho arcibiskupa kostele pražskeho (lateinisch u. tschechisch), neu hg. von Česká křesťanská akademie, Prag 1994, ISBN 80-85795-12-4
  • Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon, Band VI, Bautz-Verlag, 1993
  • Franz Albert, Das Testament des Erzbischofs Ernst von Pardubitz, in: Glatzer Heimatblätter 1928, 81-86
  • J. Polc, Ernst vom Pardubitz, in: Ferdinand Seibt, Lebensbilder zur Geschichte der böhmischen Länder, Bd. 3, 1978
  • Arnestus von Pardubitz, Grafschaft Glatzer Buchring, Band 35
  • V. Chaloupecký, Arnošt z Pardubic, I. arcibiskup pražský, Prag 1946
  • J. K. Vyskočil, Arnošt z Pardubic a jeho doba, Prag 1947
  • Václav Medek, Cesta české a moravské církve staletími, Prag 1982
  • Jaroslav Kadlec, Přehled českých církevních dějin, 1, Rom 1987
  • O. Lechner-U. Schütz, Mit den Heiligen durch das Jahr, Freiburg-Basel-Wien 1988
  • J. Torsy, Der Große Namenstagskalender, 1997
  • Die Grafschaft Glatz, Der Herrgottswinkel Deutschlands, Band V, Lüdenscheid 1968
  • Dehio-Handbuch der Kunstdenkmäler in Polen Schlesien, Deutscher Kunstverlag 2005, ISBN 3-422-03109-X

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Arnošt z Pardubíc
ako biskup pražský
Arcibiskup pražský
1344 – 1364
Nástupca
Jan Očko z Vlašimi
Predchodca
Jan z Dražíc
Biskup pražský
1343 – 1344
Nástupca
Arnošt z Pardubíc
ako arcibiskup pražský