Preskočiť na obsah

Arpád Tarnóczy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Arpád Tarnóczy
bývalý politický väzeň, poslanec a veľvyslanec
Rod. menoÁrpád Tarnóczy de Alsólelócz et Jezernicze
Narodenie11. apríl 1936
Nováky, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie23. január 2026 (89 rokov)
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovensko
Známy vďakaposlanec Národnej rady SR (1994  1998)

veľvyslanec SR v Maďarsku (1998  1999)

predseda Zväzu protikomunistického odboja (2006  2015)

Arpád Tarnóczy, celým menom Árpád Tarnóczy de Alsólelócz et Jezernicze[1] (* 11. apríl 1936, Nováky – † 23. január 2026[2][3]) bol slovenský šľachtic, bývalý politický väzeň, vodnopólový funkcionár, poslanec Národnej rady SR a veľvyslanec. V rokoch 2024  2025 bol prvým prezidentom Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu.[4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine veľkostatkára, otec v roku 1938 zahynul pri autonehode, spolu s bratom ho vychovávala matka. Študoval na Rímskokatolíckej ľudovej škole v Novákoch, krátko na gymnáziu v Prievidzi a potom v Saleziánskom ústave v Šaštíne.[5]

V roku 1946 ho ako desaťročného prvýkrát zatkli za roznášanie letákov s nápisom „Smrť komunizmu“, ale pre nízky vek neodsúdili. O štyri roky neskôr ho odsúdili za protištátnu činnosť. V roku 1950 sa pokúsil o ilegálne prekročenie štátnej hranice do Nemecka. Okresným súdom v Tepliciach bol odsúdený na 6 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. V Ústave pamäti národa sa nachádzajú záznamy, podľa ktorých bol v roku 1950 v Novákoch členom skupiny, ktorá mala v úmysle prepadnúť stanicu ZNB za účelom získania zbraní a použiť ich na likvidáciu funkcionárov KSS. Táto skupina rozširovala letáky, ktoré boli zamerané proti štátnemu zriadeniu. Súd mal vo februári 1950, teda nemal ani 14 rokov. Polročný trest bol veľmi mierny, pretože ako dospelý by za velezradu, spolčovanie proti štátu a prípravu ozbrojeného odporu zrejme dostal podstatne vyšší trest.[5]

Keď sa vrátil z väzenia, nedostal sa na žiadnu školu. Nemal ešte ani 18 rokov a už začal pracovať ako pomocný robotník. Do roku 1990 pracoval v Chemických závodoch Wilhelma Piecka.[6]

Bol pri vzniku vodného póla v Novákoch, vodnému pólu sa venoval ako hráč, neskôr ako tréner a funkcionár. V rokoch 1995  1999 bol prezidentom Slovenského zväzu vodného póla.[7]

Koncom roku 1989 začal v CHZWP organizovať činnosť Verejnosti proti násiliu. Neskôr sa stal prednostom Okresného úradu v Prievidzi. V rokoch 1994  1998 bol poslancom Národnej rady SR za HZDS. Zaslúžil sa o prijatie Zákona č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému z 27. marca 1996.[6] V rokoch 1998  1999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku.[8] V rokoch 2006  2015 bol predsedom Zväzu protikomunistického odboja.[5] V rokoch 2009  2015 bol členom Správnej rady Ústavu pamäti národa.

V roku 2001 sa stal členom Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu, jeho investitúra (pasovanie) za rytiera bola v Dóme svätého Martina v Bratislave. V roku 2024 sa stal prvým prezidentom Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu.[6][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Árpád Tarnóczy de Alsólelócz et Jezernicze [online]. geni_family_tree, 2022-09-11, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  2. WWW.TKKBS.SK. Zomrel prvý prezident Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu Arpád Tarnóczy [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2026-02-02]. Dostupné online.
  3. TASR. Vo veku 89 rokov zomrel v piatok Arpád Tarnóczy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2026-01-24. Dostupné online [cit. 2026-02-02].
  4. 1 2 Maltézsky rád Slovensko [online]. [Cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 STANO, Eduard; BLAŠKOVÁ, Eva. Príbeh pamätníka Arpád Tarnóczy (1936). [pamäti národa, Oral history] (Bratislava), 2008-12-03.
  6. 1 2 3 Prvýkrát ho zatkli na Božie narodenie ako trinásťročného [online]. myliptov.sme.sk, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  7. PAVELKA, Patrik. Vodné pólo nás baví - Slovenský zväz vodného póla má od nedele nového prezidenta Štefana Šmihuľu [online]. vodnepolonasbavi.eu, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online. Archivované 2017-03-29 z originálu.
  8. Bývalí veľvyslanci - budapest - MZV [online]. budapest, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.