Arpádovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Arpádovci
Magyar cimer Arpad.svg

KrajinaUhorsko
TitulyUhorský kráľ

Dalmácky kráľ
Chorvátsky kráľ
Kumánsky kráľ
Slavónsky kráľ
Bulharský kráľ
Lodomerský kráľ
Štajerský vojvoda

Nitrianské knieža
ZakladateľÁlmoš
Rok založenia
dynastie
približne v roku 855
Posledný panovníkOndrej III.
Posledná hlava dynastieOndrej III.
Rok zániku dynastie1301
Štátna príslušnosťUhorsko

Arpádovci[1][2] alebo Árpádovci[3] bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Zoznam[upraviť | upraviť kód]

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku[upraviť | upraviť kód]

Pôvodný erb Arpádovcov doložený na pečati Imricha (1196 – 1204)

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva
  • Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
  • Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
  • Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
  • Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
  • ? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
  • Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
  • Vazul (c. 1029 – cca 1030)
  • ? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
  • Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
  • ? (1042 – 1048)
  • Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Lampert (1077 – 1095)
  • Álmoš (1095 – 1108)

Arpádovci, ktorí vládli v južnom pohraničnom vojvodstve[upraviť | upraviť kód]

Dejiny rodu Arpádovcov[upraviť | upraviť kód]

Zakladateľom rodu bol legendárny Arpád. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri vyššie). Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrendú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje napríklad aj smerom do dnešného Rakúska, ktoré však (okrem dnešného Burgenlandu) museli Maďari opustiť v roku 955 po bitke na Lechu.

Zoltánov vnuk, kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.).

Po Štefanovej smrti, ktorý nezanechal mužského potomka, sa situácia nevyvíjala priaznivo. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal trón Zoltánov pravnuk Ondrej I.

Vedľa Štefana I. bol jedným z najvýznamnejších členov rodu Belo IV., ktorý vládol v 13 storočí.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Arpádovci. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. Arpádovci. In: Encyclopaedia Beliana
  3. Árpádovci. In: Encyklopédia Slovenska I, S. 73

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]