Preskočiť na obsah

Arsenal W.F.C.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Arsenal W.F.C.
Hráčky Arsenalu oslavujú zisk titulu FA WSL v sezóne 2018/2019
Celý názovArsenal Women Football Club (Ženský futbalový klub Arsenal)
PrezývkaArsenal
Založený1987 ako „Dámy z Arsenalu“
ŠtadiónEmirates Stadium (od 2024/25 season)
Meadow Park (niektoré zápasy)
Kapacita60 704 (na sedenie)
Emirates Stadium[1]
4 500 (1 700 na sedenie)
Meadow Park
MajiteľKroenke Sports & Entertainment
TrénerRenée Slegers
LigaWomen's Super League - WSL
2024/25WSL, 2. z 12
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Ženský futbalový klub Arsenal, bežne označovaný jednoducho ako ’’Arsenal’’,[2][3] je anglický profesionálny ženský futbalový klub so sídlom v londýnskej štvrti Islington v Londýne, Anglicko . Klub pôsobí v FA Women's Super League, najvyššej úrovni ženského futbalu v Anglicku.

Arsenal bol založený v roku 1987 z iniciatívy Vica Akersa, ktorý sa stal prvým, najdlhšie pôsobiacim a zároveň najúspešnejším manažérom v histórii klubu. Arsenal viedol až do svojho odchodu v roku 2009 a počas tohto obdobia zaznamenal najvyšší počet víťazstiev v najvyššej súťaži v histórii anglického ženského futbalu. Tento rekord si klub dodnes udržal,[4] pričom Arsenal zároveň získal najviac domácich dvojitých a Treble titulov v dejinách anglického ženského futbalu.

Klub absolvoval rekordných sedem neprehratých ligových sezón a vytvoril viacero národných rekordov, vrátane najdlhšej série bez prehry v najvyššej súťaži, najvyššieho počtu strelených gólov a získaných bodov v jednej sezóne.[5][6]

Arsenal je štatisticky najúspešnejším klubom v anglickom ženskom futbale a patrí medzi najúspešnejšie ženské kluby na svete, pričom drží rekordy v počte titulov získaných v každej domácej súťaži, v ktorej hral. Klub vyhral 15 Ligových titulov, 14 Women's FA Cup, 7 Women's League Cup, 10 Ženských národných ligových pohárov, 5 Women's FA Community Shield.

Sú jediným anglickým klubom, ktorý vyhral Liga majstrov žien UEFA, keďže vyhrali vo finále Pohára žien UEFA 2007 a finále Ligy majstrov UEFA žien 2025.

Sú tiež jediným anglickým klubom, ktorý vyhral kontinentálny Treble a zároveň zostal neporazený vo všetkých súťažiach odohraných v tej istej sezóne. V sezóne 2006/2007 sa klub stal prvým v histórii ženského futbalu, ktorý dosiahol kontinentálne európsky šesť titulov v sezóne.[7]

Arsenal hrá väčšinu svojich domácich zápasov na štadióne Emirates Stadium, pričom niektoré zápasy sa konajú aj na štadióne Meadow Park v Borehamwood. V sezóne 2023–24 Arsenal prekonal rekordy a štatistiky WSL v návštevnosti celkovo trikrát.[8]

Dňa 10. júna 2025 klub oznámil, že Emirates Stadium bude hostiť všetkých 11 domácich zápasov Women Super League v sezóne 2025/2026 s plánmi, že sa na Emirates budú hrať aj vyraďovacie zápasy Liga majstrov žien UEFA, v závislosti od postupu z ligovej fázy.[9]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

1987 – 2009: Založenie a skorý úspech

[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový klub Arsenal uvažoval o vytvorení ženského tímu už v 60. rokoch 20. storočia, keď miestne tímy žiadali klub o finančnú podporu s cieľom stať sa poloprofesionálnymi. Dámsky klub z Islingtonu sa síce snažil o podporu klubu, ale vedenie Arsenalu ich v roku 1965 odmietlo.[10] Po tom, ako futbalová asociácia (FA) v roku 1969 zrušila zákaz ženského futbalu v Anglicku, popularita ženského futbalu vzrástla vďaka vzniku oficiálnych ligových súťaží a pohárov organizovaných Ženskou futbalovou asociáciou (WFA).[11]

Tím Millwall Lionesses sa stal prvým ženským tímom, ktorý sa pripojil k prominentnému mužskému tímu. Klub so sídlom v Rotherhithe bol založený v roku 1971 a s podporou materského klubu Millwall sa stal priekopníkom úspešného komunitného mládežníckeho programu pre mladé ženy.[12]

Arsenal sa usiloval nadviazať na úspech Millwallu a založil vlastný ženský tím i mládežnícke programy pre dievčatá zlúčením s miestnym klubom Aylesbury Ladies.[13] Ženský futbalový klub Arsenal založil v roku 1987 dlhoročný zamestnanec klubu Vic Akers , ktorý sa stal aj prvým manažérom amatérskeho tímu.[14] S podporou vtedajšieho viceprezidenta Davida Deina bola Akersova snaha o zabezpečenie základných zdrojov, ako sú kopačky, tréneri mužského tímu a prístup k tréningovým zariadeniam, často úspešná – a to v období, keď bola finančná podpora ženského futbalu minimálna. Vďaka tomu Arsenal dominoval ženskému futbalu v Anglicku počas 90. rokov a prvého desaťročia 21. storočia.[14]

Oslava Arsenalu v roku 1998

Svoju prvú významnú trofej, Pohár ženskej ligy, získal Arsenal v sezóne 1991/92. V tom istom roku si zabezpečil postup do FA Women's Premier League z FA Women's National League South. Už v nasledujúcej sezóne získal titul v najvyššej súťaži hneď pri svojom debute.[15]

Tým sa začalo obdobie dlhodobej dominancie klubu, ktorý sa krátko nato natrvalo presťahoval na štadión Meadow Park v Borehamwood v grófstve Hertfordshire na základe dohody o spoločnom využívaní areálu s neligovým klubom Boreham Wood. Po úspechoch mužského tímu sa Arsenal vedome usiloval o rovnaké postavenie ženského futbalu. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí klub systematicky rozvíjal tréning, taktiku, skauting aj finančné zabezpečenie s cieľom budovať úspešný tím a získavať trofeje.

V 90. rokoch a v prvom desaťročí 21. storočia Arsenal pravidelne dominoval Premier League, pričom sa opieral o absolventky akadémie, ako boli Marieanne Spacey a Faye White, a zároveň investoval do špičkových hráčok, medzi ktoré patrila aj Emma Byrne. Tento prístup klubu priniesol množstvo trofejí.[16]

Akers odstúpil z pozície manažéra ženského tímu v lete 1997, aby sa stal manažérom mužského tímu. V sezóne 1997/1998 prevzal vedenie tímu Terry Howard.[17] Akers sa však po Howardovom odchode v sezóne 1998/1999 vrátil. Klub sa stal poloprofesionálnym v roku 2002.[18][19]

Pod Akersovým vedením zaznamenal Arsenal mimoriadny domáci úspech: klub získal 11 ligových titulov, deväť víťazstiev v FA Women's Cup, desať titulov v FA Women's Premier League Cup a päť triumfov v FA Women's Community Shield. Súčasťou tohto obdobia bolo aj sedem ligových titulov v rade od sezóny 2003/2004 do sezóny 2009/2010 a šesť sezón bez jedinej ligovej prehry.[20][21]

Vrcholom tohto obdobia bola sezóna 2006/2007, v ktorej Akers doviedol tím k najúspešnejšiemu ročníku v histórii anglického ženského futbalu. Arsenal vtedy vyhral všetky dostupné súťaže vrátane Pohára UEFA žien. Išlo o jedinú európsku trofej v histórii klubu a zároveň o vôbec prvý triumf anglického klubu v tejto súťaži.[22] Tento jedinečný tím získal ocenenie The Committee Award od Asociácie športových novinárov v roku 2007.[23]

Akers zároveň priviedol klub k viacerým rekordom v anglickom ženskom futbale, vrátane šesťročnej série bez prehry v lige od októbra 2003, [24]do marca 2009, čo predstavovalo 108 ligových zápasov bez prehry. Počas tohto obdobia Arsenal zaznamenal aj rekordných 51 ligových víťazstiev v rade medzi novembrom 2005 a aprílom 2008.[14] Akers ukončil svoje pôsobenie v manažmente po domácom Treble v sezóne 2008/2009.

2009 – súčasnosť: (obdobie po odchode Akersona) a WSL

[upraviť | upraviť zdroj]
Dámsky tím Arsenalu v roku 2009.

Po odchode Vica Akersa ho nahradil Tony Gervaise,[25] ktorý odstúpil vo februári 2010 po iba ôsmich mesiacoch vo funkcii. Naznačil pritom, že jeho pozícia bola oslabená vonkajšími zásahmi.[25]

V nezvyčajnom vývoji udalostí sa dovtedajšia asistentka trénera Laura Harvey stala manažérkou prvého tímu, zatiaľ čo Gervaise prešiel do úlohy jej asistentky.[26] Išlo o prvé vymenovanie ženy na trénerskú pozíciu v histórii klubu.

Po ročnej prestávke v ligovej súťaži, ktorá bola súčasťou príprav na nový formát ligy, bol Arsenal vymenovaný za zakladajúceho člena FA Women's Super League, ktorá odštartovala na jar 2011.[27] Arsenal vyhral inauguračnú sezónu, čím získal ôsmy ligový titul v rade, a zároveň si zabezpečil ďalší domáci double víťazstvom v FA Cupe.[28]

Po dvoch sezónach bez ligového titulu bola v roku 2013 Shelley Kerr vymenovaná za nástupkyňu Laury Harvey. Pod jej vedením Arsenal vyhral dva FA Women’s Cupy, vrátane triumfu v roku 2014, ktorý prišiel iba dva týždne po tom, čo mužský tím vyhral finále FA Cupu 2014. Klub tak získal vzácny dvojitý triumf v tejto súťaži. Po slabom vstupe do sezóny 2014 však Kerr rezignovala – Arsenal získal iba jeden bod z úvodných štyroch ligových zápasov, vypadol z Ligy majstrov s Birminghamom a utrpel prekvapujúcu prehru s Readingom.[29]

Jej nástupcom sa stal Pedro Losa.[30]Losa doviedol tím do finále FA WSL Cupu 2015[31] a finále FA Cupu žien 2016.[32] Zároveň sa podieľal na prestavbe tímu, najmä prostredníctvom príchodu mladších hráčok ako Daniëlle van de Donk, Kim Little, Beth Mead a Vivianne Miedema, ako aj zapracovania odchovankýň, medzi ktoré patrila Leah Williamson. Po slabom úvode do sezóny 2017 – 2018 však Losa klub opustil[33] a nahradil ho Joe Montemurro.

V júli 2017 klub oficiálne prijal názov Arsenal Women Football Club,[3][15] čo Arsenal označil za „jasný signál spolupatričnosti a jednoty“ a potvrdenie progresívnej identity klubu.[2] Montemurro, ktorý nadviazal na základ vybudovaný Losom, doviedol Arsenal k titulu v sezóne 2018 – 2019 Women's Super League už jedno kolo pred koncom. Išlo o prvý ligový titul po siedmich rokoch a zároveň návrat klubu do Ligy majstrov UEFA po päťročnej prestávke. Montemurro opustil klub po skončení sezóny 2020 – 2021.[34]

Po jeho odchode bol za hlavného trénera vymenovaný Jonas Eidevall.[34] Dňa 24. septembra 2022 prilákalo severolondýnske derby na štadióne Emirates Stadium rekordných 47 367 divákov, čo predstavovalo najvyššiu návštevnosť zápasu WSL v histórii. Arsenal v zápase zvíťazil 4:0.[35][36]

Dňa 5. marca 2023 Arsenal porazil Chelsea 3:1 vo finále Ligového pohára žien a získal svoju prvú trofej od roku 2019.[37] O rok neskôr Arsenal titul obhájil, keď vo finále Ligového pohára 2024 zdolal Chelsea 1:0 po predĺžení a získal tak svoj deviaty triumf v tejto súťaži.[38]

V sezóne 2023 – 2024 bol rekord návštevnosti WSL na štadióne Emirates prekonaný trikrát: v septembri proti Liverpoolu s 54 115 divákmi, [39] v decembri proti Chelsea s 59 042 divákmi[40] a vo februári proti Manchesteru United so 60 160 divákmi.[41]

V marci bolo Emirates opäť vypredané na derby proti Tottenhamu Hotspur s návštevnosťou 60 050 divákov, čo predstavovalo druhú najvyššiu návštevnosť v histórii WSL.[42]

Dňa 15. októbra 2024, počas sezóny 2024/2025, rezignoval Jonas Eidevall na post manažéra po sérii slabých výsledkov a rastúcej kritike zo strany fanúšikov.[43]

V ten istý deň klub oznámil, že bývalá holandská reprezentantka Renée Slegers bola povýšená z pozície asistentky trénera na dočasnú hlavnú trénerku prvého tímu. Dňa 17. januára 2025 bola Slegers potvrdená ako stála hlavná trénerka do konca sezóny 2025/26. Dňa 27. apríla 2025 sa Arsenal kvalifikoval do svojho prvého finále Ligy majstrov UEFA žien po 18 rokoch, keď v semifinále vyradil Lyon s celkovým skóre 5:3.[44]Vo finále Ligy majstrov UEFA žien 2025, ktoré sa konalo 24. mája, Arsenal porazil FC Barcelona Femení 1:0 a získal tak svoj druhý titul v tejto súťaži.[45]

Dňa 7. augusta 2025, po triumfe v Lige majstrov, bolo sedem hráčok Arsenalu nominovaných na Ballon d’Or Féminin 2025: Mariona Caldentey, Steph Catley, Emily Fox, Chloe Kelly, Frida Maanum, Alessia Russo a Leah Williamson.

Okrem toho bola hlavná trénerka Renée Slegers nominovaná na cenu Tréner roka v ankete Ballon d’Or, absolventka akadémie Arsenalu Michelle Agyemang bola nominovaná na ženskú Kopa Trophy, brankárka Daphne van Domselaar na Yashin Trophy a Arsenal bol nominovaný na ocenenie Najlepší klub roka.[46]

Dresy

[upraviť | upraviť zdroj]

Dodávatelia dresov a sponzori dresov

[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie Výrobca dresov Hlavný sponzor dresu Sponzor dresu s rukávmi
1987 – 1994 Adidas JVC –
1994 – 1999 Nike
1999 – 2002 Dreamcast
Sega
2002 – 2006 O2
2006 – 2014 Fly Emirates[47]
2014 – 2018 Puma[48]
2018 – 2019 Visit Rwanda[49]
2019 – Adidas[50]

Štadión

[upraviť | upraviť zdroj]

Arsenal odohrával väčšinu svojich domácich zápasov na štadióne Meadow Park, ktorý je domovským štadiónom klubu National League Boreham Wood FC z mesta Borehamwood v grófstve Hertfordshire. Štadión má kapacitu 4 500 divákov.

V sezóne 2022/2023 mal Arsenal najvyššiu priemernú domácu návštevnosť zo všetkých klubov v ženskej Superlige, a to 15 046 divákov na zápas.[51]Priemer bol zostavený zo zápasov, ktoré sa počas sezóny konali na štadiónoch Meadow Park aj Emirates Stadium.

Počas sezóny 2023/2024 odohral Arsenal päť ligových zápasov na štadióne Emirates Stadium a zvyšné zápasy na štadióne Meadow Park.[52]Priemerná návštevnosť v tejto sezóne dosiahla 30 017 divákov na zápas.[53]

V celej sezóne 2024/2025 bol Emirates Stadium hlavným domovským štadiónom ženského tímu Arsenalu.[54]

Tím tam odohral deväť zápasov FA WSL a zápasy Ligy majstrov žien UEFA. Zvyšné stretnutia, ako aj jeden zápas skupinovej fázy Ligy majstrov (presunutý pre kolíziu so zápasom mužského tímu Arsenalu v EFL Cupe 18. decembra), sa odohrali na Meadow Parku.[55][56]

V júni 2025 klub oznámil, že všetkých 11 domácich zápasov ženskej Superligy v sezóne 2025/2026 sa odohrá na štadióne Emirates Stadium s kapacitou 60 704 divákov. Pôjde tak o prvú kompletnú sezónu WSL, ktorú Arsenal odohrá na tomto štadióne. [57]Zápasy ligovej fázy Ligy majstrov žien UEFA a domácich pohárových súťaží sa budú naďalej konať na Meadow Park, pričom vyraďovacie zápasy Ligy majstrov sa budú konať aj na Emirates, pod podmienkou kvalifikácie.

Zápasy ligovej fázy Ligy majstrov žien UEFA a domáce pohárové súťaže sa budú naďalej hrať na štadióne Meadow Park, pričom vyraďovacie zápasy Ligy majstrov sa budú konať na Emirates Stadium v prípade postupu tímu.

Hráčky

[upraviť | upraviť zdroj]

Základný tím

[upraviť | upraviť zdroj]
Číslo Pozícia Hráčka Národnosť
1 B Manuela Zinsberger AUT Rakúsko
2 O Emily Fox USA USA
3 O Lotte Wubben-Moy ENG Anglicko
5 O Laia Codina ESP Španielsko
6 O Leah Williamson ENG Anglicko
7 O Steph Catley AUS Austrália
8 Ú Mariona Caldentey ESP Španielsko
9 Ú Beth Mead ENG Anglicko
10 Z Kim Little SCO Škótsko
11 O Katie McCabe IRL Írsko
12 Z Frida Maanum NOR Nórsko
14 B Daphne van Domselaar NED Holandsko
15 Ú Olivia Smith CAN Kanada
18 Ú Chloe Kelly ENG Anglicko
19 Ú Caitlin Foord AUS Austrália
21 Z Victoria Pelova NED Holandsko
22 O Jenna Nighswonger USA USA
23 Ú Alessia Russo ENG Anglicko
24 O Taylor Hinds ENG Anglicko
25 Ú Stina Blackstenius SWE Švédsko
26 O Katie Reid ENG Anglicko
28 B Anneke Borbe GER Nemecko
30 Z Laila Harbert ENG Anglicko
32 Z Kyra Cooney-Cross AUS Austrália
36 O Cecily Wellesley-Smith ENG Anglicko
40 B Naomi Williams ENG Anglicko

Na hosťovaní

[upraviť | upraviť zdroj]
Číslo Pozícia Hráčka Národnosť
16 Ú Rosa Kafaji z Brighton & Hove Albion do 30 júna 2026 SWE Švédsko
29 Ú Michelle Agyemang z Brighton & Hove Albion do 30 júna 2026 ENG Anglicko
33 Ú Jessie Gale z Portsmouth do 30 júna 2026 ENG Anglicko
37 Ú Vivienne Lia z Nottingham Forest do 30 júna 2026 ENG Anglicko
38 Z Maddy Earl z Ipswich Town do 30 júna 2026 ENG Anglicko

Profesionálna herná akadémia

[upraviť | upraviť zdroj]

Arsenal v minulosti prevádzkoval rezervný tím, ktorý bol tvorený prevažne hráčkami klubovej akadémie. Rezervný tím počas svojej existencie získal štyri tituly v Premier Reserve League žien a päťkrát vyhral Pohár Premier Reserve League žien.

V sezóne 2018/2019 bol rezervný tím náhradným programom FA WSL Academy, ktorý bol následne prebudovaný na systém Professional Game Academy (PGA). PGA je revidovaná rozvojová dráha hráčok, ktorá v roku 2023 nahradila FA WSL Academy. Štruktúra PGA umožňuje mladým hráčkam byť súčasťou profesionálneho klubového programu a zároveň prepája futbalový rozvoj so vzdelávaním.

Ženský tím Arsenalu má licenciu PGA kategórie 1, čo znamená, že prevádzkuje tímy do 21 rokov aj do 16 rokov. Hráčky uvedené v tomto zozname sú súčasťou zostavy PGA U21 a boli zaradené na zápasové súpisky seniorského tímu.

Číslo Pozícia Hráčka Národnosť
44 O Sophie Harwood ENG Anglicko
53 B Amy Liddiard ENG Anglicko

Pôžička s dvojitou registráciou

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôžičky s dvojitou registráciou umožňujú mladým hráčkam získavať skúsenosti v seniorských tímoch klubov nižších súťaží, spravidla v Ženskej národnej lige, pričom môžu zároveň nastupovať aj za akadémiu alebo seniorský tím materského klubu.[58]

Číslo Pozícia Hráčka Národnosť
43 O Niamh Peacock z Watford do 30 júna 2026 ENG Anglicko
51 Z Marcie O'Meara z Watford do 30 júna 2026 ENG Anglicko
54 O Eva Gray z Watford do 30 júna 2026 ENG Anglicko
63 B Hope McSheffrey z Watford do 30 júna 2026 ENG Anglicko

Bývalé hráčky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre významné súčasné a bývalé hráčky pozri Hráči Arsenalu W.F.C..

Vedenie a zamestnanci

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní zamestnanci

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozícia Meno
Riaditeľka ženského futbalu Clare Wheatley
Manažér technických služieb Jodie Taylor[59]
Hlavný tréner Renée Slegers[60]
Asistenti trénerov Aaron D'Antino
Kelly Smith
Chris Bradley
Elliot Alllum
Tréner brankárok Sebastian Barton
Strength and conditioning coach Jack Clover
Vedúci športovej medicíny a športovej vedy Gary Lewin
Lekár Matthew Ogunsanya
Vedúci fyzioterapeut Rose Emsley
Športový psychológ Matt Domville
Vedúci analýzy Melissa Phillips
Analytik Sophie Bone
James Mitchell
Vedúca operácií ženského futbalu Holly Skinner
Vedúci rozvoja hráčov James Honeyman
Manažér akadémie Hannah Paterson

Manažérska história

[upraviť | upraviť zdroj]
Dates Name
1987 – 1997 ENG Vic Akers
1997 – 1998 ENG Terry Howard
1998 – 2009 ENG Vic Akers
2009 – 2010 SCO Tony Gervaise
2010 – 2013 ENG Laura Harvey
2013 – 2014 SCO Shelley Kerr
2014 – 2017 ESP Pedro Martínez Losa
2017 – 2021 AUS Joe Montemurro
2021 – 2024 SWE Jonas Eidevall
2024 – NED Renée Slegers

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Arsenal W.F.C. Ocenenia[61]
Typ Súťaž Tituly Sezóny
Regionálne Ženský pohár London County FA 10 1994/95, 1995/96, 1996/97, 1999/2000, 2003/04, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2009/10, 2010/11
Národné Anglické futbalové majstrovstvá

Premier divízia Národnej ligy WFA (1991 – 1994)

Národná divízia FA Premier League (1995 – 2010)

Women's Super League

 15 1992/93, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2001/02, 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2009/10, 2011, 2012, 2018/19
FA Ženská Premier League Juh

FA Ženská Národná liga Sever.

1 1991/92
Ženský FA Cup 14 1992/93, 1994/95, 1997/98, 1998/99, 2000/01, 2003/04, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2010/11, 2012/13, 2013/14, 2015/16
Pohár FA ženskej ligy 7 2011, 2012, 2013, 2015, 2017–18, 2022–23, 2023–24
Národný ligový pohár žien FA 10 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1997/98, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2004/05, 2006/07, 2008/09
Ženský Community Shield FA 5 2000, 2001, 2005, 2006, 2008
Kontinentálné Liga majstrov žien UEFA 2 2006/07, 2024/25

Na slávnostnom udeľovaní cien Ballon d’Or 2025 bol ženský tím Arsenalu vyhlásený za Ženský klub roka ako uznanie výkonov v domácich aj európskych súťažiach počas sezóny 2024/2025.[62]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Emirates Stadium Arsenal FC, Info & Map [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-06-18 z originálu.
  2. 1 2 Dôležitá aktualizácia od nášho ženského tímu [online]. Arsenal Media, 28 July 2017. Dostupné online. Archivované 2019-05-15 z originálu.
  3. 1 2 Ženská Super League One: Arsenal vynechal z názvu slovo „dámy“ [online]. BBC Sport, 28 July 2017. Dostupné online. Archivované 2018-06-14 z originálu.
  4. ↑ Arsenal WFC – Rekordy a štatistiky [online]. worldfootball.net. Dostupné online.
  5. ↑ Arsenal Women – History [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2023-10-01 z originálu.
  6. ↑ Anglicko – Arsenal WFC [online]. Soccerway. Dostupné online. Archivované 2023-07-18 z originálu.
  7. ↑ MILLER, Nick. Ženy Barcelony a Arsenalu vedú v počte trofejí za jednu sezónu. ESPN, 25 December 2017. Dostupné online [cit. 2022-08-16].
  8. ↑ Ženy Arsenalu vypredali štadión Emirates Stadium počas North London Derby. Online Gooner, 2 March 2024. Dostupné online [cit. 2025-06-16].
  9. ↑ Ženy Arsenalu odohrajú všetky zápasy WSL v budúcej sezóne na Emirates Stadium [online]. 10 June 2025. Dostupné online.
  10. ↑ SMITH, Jackie. Futbalové dievčatá budú bojovať ďalej. Islington Gazette, 1 January 1965, s. 9.
  11. ↑ Príbeh ženského futbalu v Anglicku [online]. The Football Association. Dostupné online.
  12. ↑ O leviciach [online]. Millwall Supporters Club, 3 August 2007. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.
  13. ↑ Arsenal Ladies FC je franšíza [online]. 18 October 2014. Dostupné online.
  14. 1 2 3 KESSEL, Anna. Neporaziteľní. The Guardian (London), 4 May 2008. Dostupné online [cit. 2010-04-25].
  15. 1 2 TREHAN, Dev. Dámsky tím Arsenalu premenovaný na ženy z Arsenalu [online]. 28 July 2017. Dostupné online. Archivované 2018-01-17 z originálu.
  16. ↑ Arsenal a jeho najväčšie ženy všetkých čias [online]. DailyCannon, 10 December 2017. Dostupné online.
  17. ↑ Howard preberá vedenie v novej sezóne (strana 31) [online]. Arsenal FC, 22 October 2023. Dostupné online.
  18. ↑ Tony Leighton. Banks zostáva s poloprofesionálnymi Gunners [online]. BBC Sport, 15 May 2002, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  19. ↑ Hráči [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2020-02-13 z originálu.
  20. ↑ Ocenenia žien Arsenalu [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2008-08-12 z originálu.
  21. ↑ Arsenal Ladies 4–1 Chelsea [online]. Arsenal F.C., 28 April 2008, [cit. 2008-05-06]. Dostupné online.
  22. ↑ Leighton. Tréner Arsenalu oslavuje víťazstvo v Pohári UEFA. BBC Sport, 29 April 2007. Dostupné online [cit. 2007-05-06].
  23. ↑ COLE, Ian. Ceny športových novinárov 2007 [online]. Sports Journalists' Association, 2006. Dostupné online. Archivované 2007-12-05 z originálu.
  24. ↑ Dámy zavŕšili storočie bez prehry v lige [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  25. 1 2 Leighton. Tréner ženského tímu Arsenalu Tony Gervaise prezradil dôvody svojho prekvapujúceho odchodu. [online]. 20 February 2010. Dostupné online. Archivované 2021-02-16 z originálu.
  26. ↑ Laura Harvey sa stala manažérkou ženského tímu Arsenalu. [online]. Arsenal F.C., 11 February 2010. Dostupné online. Archivované 2010-02-14 z originálu.
  27. ↑ Úspešná kandidatúra Lincoln Ladies FA Women's Super League [online]. 22 March 2010. Dostupné online. Archivované 2010-03-28 z originálu.
  28. ↑ Arsenal získal titul v anglickej WSL [online]. UEFA, 28 August 2011. Dostupné online. Archivované 2018-01-16 z originálu.
  29. ↑ ASAOLU, Tolu. Arsenal zmešká Ligu majstrov v budúcej sezóne [online]. 18 September 2013. Dostupné online. Archivované 2013-10-20 z originálu.
  30. ↑ Ženský tím Arsenalu: Pedro Martinez Losa vymenovaný za nového manažéra [online]. 29 August 2014. Dostupné online.
  31. ↑ GARRY, Tom. Finále Kontinentálneho pohára: Arsenal Ladies 3–0 Notts County Ladies [online]. 1 November 2015. Dostupné online.
  32. ↑ GARRY, Tom. Finále FA Cupu žien: Arsenal Ladies 1–0 Chelsea Ladies [online]. 14 May 2016. Dostupné online.
  33. ↑ BENGE, James. Pedro Martinez Losa opúšťa Arsenal [online]. 25 October 2017. Dostupné online.
  34. 1 2 WESTWOOD, James. Ženy Arsenalu vymenovali Eidevalla za nástupcu Montemurra na poste hlavného trénera. goal.com, 28 June 2021. Dostupné online [cit. 2022-09-25].
  35. ↑ IMBER, Leon. Derby Arsenalu a Tottenhamu prekonalo rekord návštevnosti WSL. ESPN, 24 September 2022. Dostupné online [cit. 2022-09-25].
  36. ↑ UNWIN, Will. Arsenal 4–0 Tottenham: Ženská Superliga – ako sa to stalo. the Guardian, 2022-09-24. Dostupné online [cit. 2024-09-15]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  37. ↑ SMITH, Emma. Ligový pohár žien: Arsenal získal prvú trofej od roku 2019 – reakcia. BBC Sport, 2023-03-05. Dostupné online [cit. 2024-09-15]. (po anglicky)
  38. ↑ GIBSON, Aidan. Správa: Arsenal 1-0 Chelsea (vrátane gólu) [online]. 31 March 2024. Dostupné online.
  39. ↑ BURHAN, Asif. Ženy Liverpoolu ohromili Arsenal pred rekordnou návštevnosťou WSL [online]. October 1, 2023. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ LAWSON, Sophie. Arsenal-Chelsea prekonali nový rekord v návštevnosti zápasov WSL [online]. 2023-12-10. Dostupné online. Archivované 2023-12-10 z originálu. (po anglicky)
  41. ↑ Ženská Superliga: Rekord návštevnosti prekonal Arsenal výhrou nad Man Utd. BBC Sport, 2024-02-15. Dostupné online [cit. 2024-05-27]. (po anglicky)
  42. ↑ WRACK, Suzanne. Arsenal a Russo potešili vypredané hľadisko víťazstvom nad Spurs v derby WSL. The Guardian, 2024-03-03. Dostupné online [cit. 2024-05-27]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  43. ↑ Sarina Wiegmanová bola „šokovaná a ohromená“ odchodom Jonasa Eidevalla z Arsenalu | Športové správy [online]. 2024-10-15. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Lyon 1-4 Arsenal (spolu 3-5): Arsenal sa prvýkrát po 18 rokoch dostal do finále Ligy majstrov [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Finále Ligy majstrov žien: Arsenal ohromil Barcelonu a získal titul [online]. 24 May 2025. Dostupné online. Archivované 2025-05-24 z originálu.
  46. ↑ Všetci Kanonieri nominovaní na ocenenie Ballon d'Or [online]. 2025-08-09. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ Emirates and Arsenal Renew Sponsorship Deal [online]. The Emirates Group, 19 February 2018. Dostupné online. Archivované 2021-07-14 z originálu.
  48. ↑ PUMA and Arsenal announce partnership [online]. Arsenal F.C., 27 January 2014. Dostupné online. Archivované 2019-05-10 z originálu.
  49. ↑ Arsenal partner with 'Visit Rwanda' [online]. Arsenal F.C., 23 May 2018. Dostupné online. Archivované 2021-08-02 z originálu.
  50. ↑ adidas and Arsenal launch new home kit [online]. Arsenal F.C., 1 July 2019. Dostupné online. Archivované 2019-07-01 z originálu.
  51. ↑ Ženská Superliga 2022/2023 - Účasť [online]. 2024-05-21. Dostupné online. Archivované 2024-02-04 z originálu. (po anglicky)
  52. ↑ Ženy Arsenalu odohrajú viac zápasov WSL na Emirates [online]. Arsenal F.C., 2023-07-20. Dostupné online. Archivované 2023-05-30 z originálu. (po anglicky)
  53. ↑ Ženská Superliga 2023/2024 - Účasť [online]. 2024-05-21. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ Štadión Emirates sa stal hlavným domovom ženského tímu Arsenalu [online]. Arsenal F.C., 2024-07-27. Dostupné online. Archivované 2024-05-21 z originálu. (po anglicky)
  55. ↑ Ženy Arsenalu: Emirates Stadium sa stane hlavným domovom pre budúcu sezónu [online]. 2024-05-14. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Zápas Bayernu Mníchov UWCL sa presunul do Meadow Parku [online]. Arsenal F.C., 18 November 2024. Dostupné online. Archivované 2024-11-18 z originálu.
  57. ↑ Ženy Arsenalu odohrajú všetky domáce zápasy WSL v sezóne 2025/26 na Emirates Stadium [online]. Arsenal F.C., 17 June 2024. Dostupné online.
  58. ↑ Úplné usmernenie: Prevody a dvojité registrácie [online]. . Dostupné online.
  59. ↑ Jodie Taylor sa stáva výkonnou riaditeľkou futbalových služieb [online]. Arsenal F.C., 2024-08-17. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ Renée Slegersová vymenovaná za hlavnú trénerku [online]. . Dostupné online.
  61. ↑ Ženské vyznamenania [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online.
  62. ↑ Zisk Zlatej lopty pre Arsenal odráža ich neúprosný vzostup do popredia futbalu. [online]. 23 September 2025. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Arsenal_W.F.C.&oldid=8158565“