Artičoka zeleninová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Variace sa artičoky
Pole s artičokami

Artičoka zeleninová (iné názvy pozri nižšie; lat. Cynara scolymus , synonymá: Cynara cardunculus subsp. [alebo var.] scolymus,Cynara cardunculus var. sativa, Cynara cardunculus Skupina Globe artichoke, Cynara cardunculus Skupina Scolymus [1]) je taxón z rodu artičoka (Cynara). V závislosti od autora sa tento taxón hodnotí ako druh, poddruh, varieta (odroda) alebo skupina kultivarov. Je to kultúrna rastlina používaná najmä ako zelenina. Podobá sa bodliaku.

Zaraďuje sa buď ako samostatný druh alebo ako súčasť druhu artičoka kardová (iné názvy: karda, artičoka bodliaková; lat. Cynara cardunculus). Podrobnosti pozri v článku artičoka.

Slovenské názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto taxónu sú: artičoka zeleninová[2][3], artičoka pravá[4], artičoka [5][6], artičoka bodliaková záhradná[7], artičoka záhradná[8][9]; staršie alebo ľudovo: artičok[10][11]. Pozri aj: [pozn 1]. Zastarané slovenské názvy sú: u Reussa: čertopoloch Artičoka [6], u Bernoláka: artičóka, repič, zahradňí kardus[14]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Výzorom pripomína bodliaky a je s nimi aj príbuzná. [15]

Artičoka je trvalka s stonkou presahujúcej jeden meter. Prízemné listy rastú v ružici, sú stonkové, striedavé, veľké, šťavnaté, široko vajcovité, perovito zárezové. Plod je nažka. [16]

Rozdiel voči artičoke kardovej[upraviť | upraviť zdroj]

Od príbuzného taxónu artičoka kardová sa artičoka zeleninová odlišuje nasledovne:

  • Artičoka zeleninová má väčšie kvetné úbory a menej mohutné stopky listov.
  • Kým z artičoky zeleninovej sa konzumujú časti kvetu (nerozvinuté kvetné úbory, dužinaté lístky okvetia, dužinaté kvetné lôžko) alebo vybielené listové stopky, z artičoky kardovej sa konzumujú vybielené stopky (alebo hlavné nervy) listov alebo vybielený hlavný koreň (kvet sa teda nekonzumuje).
  • Artičoka kardová zahŕňa divé aj kultúrne rastliny, artičoka zeleninová je len kultúrna rastlina. [17]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza zo Stredomoria, kde sa pestuje ako zelenina pre nedozreté súkvetia. Artičoke sa darí v teplejších oblastiach, v ktorých sa pestuje vinič, pretože neznáša mrazy pod −10 stupňov Celzia. [16]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Droga z artičoky patrí k najlepším liekom na pečeň a žlčník. Zvyšuje tvorbu žlče a jej vylučovanie, podporuje detoxikačnú činnosť pečene a vylučovanie škodlivín močom. Znižuje hladinu krvného cukru a je vhodným doplnkovým liečivom pri diabete. Zabraňuje ukladaniu cholesterolu v cievach. Má aj výrazné protialergické účinky, čo sa dobre uplatňuje pri liečbe rôznych ekzémov. Podporuje produkciu tráviacich enzýmov v pankrease a odporúča sa aj pri poruchách jeho funkcie. Celkovo zlepšuje trávenie a látkovú výmenu. [16]

Jedinou kontraindikáciou môže byť ťažká porucha obličiek, inak žiadne vedľajšie účinky nie sú známe. [16]

Z čajových foriem je najúčinnejší odvar získaný z asi dvojminútového varenia drogy. Podáva sa štyrikrát denne jedna šálka. Veľmi dobrý účinok má odvar čerstvého koreňa artičoky vo víne. Je to liek veľmi starý, ktorý okrem už opísaných účinkov odstraňuje aj nepríjemný pach tela, predovšetkým v podpazuší, ako to opisuje už Mattioli. Odvar sa pripravuje nasledovne: osemdesiat gramov čerstvého koreňa sa zaleje 1 litrom červeného, nekonzervovaného vína a nechá sa krátko prejsť varom. Po pomalom vychladnutí sa uloží do chladu, no nie do chladničky. Užíva sa 3x denne jedna polievková lyžica po dobu 15 dní, potom sa urobí 14 dní prestávka a opäť sa 15 dní užíva. Celá kúra trvá 30 dní. [16]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Cynarín, flavonoidy, sliz, organické kyseliny, inulín, tanín, organické soli, vitamíny A a B, flavóny a ďalšie účinné látky. [16]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ V publikácii Z našej prírody (1984) je druhu Cynara scolymus priradené slovenské meno artičoka bodliaková (resp. v registri v tvare artičoka bodliakovitá)[12]. Ide o chybu, artičoka bodliaková je totiž (staršie) slovenské meno druhu artičoka kardová (Cynara cardunculus, bez alebo vrátane Cynara scolymus) [2][13] [11][6].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artyčok na českej Wikipédii.

  1. ↑ Pozri text a zdroje v článku artičoka.
  2. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 197.
  3. ↑ artičoka. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 393.
  4. ↑ nariadenie Komisie (EÚ) 2018/62 zo 17. januára 2018, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005
  5. ↑ artičoka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  6. ↑ a b c REUSS, Gustav. Května Slovenska, čili, Opis všech jevnosnubných na Slovensku divorostaucích a mnohých zahradnich zrostlin podlé saustavy De Candolleovy, s připojeným zrostlinářským názvoslovím, slovnikem a návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy. [s.l.] : Tiskem F. Lorbera, 1853. 495 s. S. 246.
  7. ↑ Cynara scolymus. In: Encyklopédia medicíny
  8. ↑ 100 hasznos gyógynövény/100 užitočných liečivých rastlín. Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, ISBN 978-615-5700-54-5 [1] Archivované 2019-12-29 na Wayback Machine
  9. ↑ Poski.com s.r.o.. Artyčok kardový nať 50g Cynara cardunculus herba cons. [online]. milota.com, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  10. ↑ artičok. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 52.
  11. ↑ a b artičoka bodliaková. In: Pyramída
  12. ↑ ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody. Bratislava: Príroda, 1984, S. 244, 383
  13. ↑ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín do obehu
  14. ↑ artičóka. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí[2]
  15. ↑ Artischocke. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN
  16. ↑ a b c d e f JANČA, J., ZENTRICH, J. A. Herbář léčivých rostlin. Eminent, 1994. ISBN 9788072813650
  17. ↑ KÓŇA, J.. Koreninové a menej známe zeleniny. Nitra: Garmond, 2004. ISBN 80-89148-16-6
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Artičoka_zeleninová&oldid=7809188“