Asklépion (Pergamon)
| Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
.jpg) | |
| Ruiny Asklépionu v Pergamone | |
| Štát |  Turecko |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iii, iv, vi |
| Identifikačné č. | 1457 |
| Región** | Európa |
| Súradnice | 39°07′08″S 27°09′54″V / 39,119°S 27,165°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2014 (38. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Asklépion (starogr. Ἀσκληπιεῖον – Asklépieion, lat. Aesculapium) v Pergamone bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov starovekého sveta, zasvätený bohovi lekárstva Asklépiovi. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej akropoly v dnešnom meste Bergama v Turecku. Od roku 2014 je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Svätyňa bola založená v klasickom období okolo roku 400 pred Kr., pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v Epidaure po nehode na love.[2] Za vlády Eumena II. bol kult povýšený na štátny kult dynastie Attalovcov. Svoju monumentálnu podobu získal areál v 2. storočí po Kr. za vlády cisárov Hadriána a Antonina Pia. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom antiky, kde pôsobil aj slávny lekár Galénos.[3]
Stavebný vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Rané a helénske obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie stopy osídlenia siahajú do archaického obdobia, kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry.
Rímske obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá kolonádová cesta (lat. via tecta), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × 130 m) obklopené stĺporadiami.
- Chrám Dia-Asklépia: Postavený v roku 142 po Kr. konzulom Luciom Cuspiom Rufinom. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho Panteónu s tehlovou kupolou s priemerom 23,85 m, v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.[4]
- Liečebná budova (Tholos): Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom (kryptoportikus).
- Divadlo: Malé rímske divadlo s 29 radmi mramorových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na psychoterapiu.[3]
- Knižnica: Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu).
Liečebné metódy
[upraviť | upraviť zdroj]Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola inkubácia (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník Aelius Aristides vo svojom diele Posvätné reči. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Helmut Müller. Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums. Berlin : De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137. S. 45–48.
- ↑ Wolfgang Radt. Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole. Mainz : Philipp von Zabern, 1999. ISBN 978-3805325578. S. 220–225.
- 1 2 3 Wolfgang Radt. Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole. Mainz : Philipp von Zabern, 1999. ISBN 978-3805325578. S. 222–229.
- ↑ Jürgen Rasch: Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion. In: Architectura. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 & 129).
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 362.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968.
- OSKAR ZIEGENAUS: Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7.
- HELMUT MÜLLER: Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Asklépion (Pergamon)
