Preskočiť na obsah

Astra zlatovlasá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Astra zlatovlasá

Astra zlatovlasá – olistené stonky s kvitnúcimi úbormi.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Galatella linosyris
(L.) Rchb.f.[1][2], 1853[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Astra zlatovlasá[3] alebo zlatovlások obyčajný[4] (lat. Galatella linosyris)[2] je druh trvácej byliny rodu astra, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Jej prirodzený areál zahŕňa oblasti od Európy po Kaukaz a severozápadnú Afriku.[2]

Astra zlatovlasá je trváca bylina s rozkonáreným, dlho chlpatým podzemkom. Byľ je priama alebo krátko vystúpavá, tuhá, lámavá, nevýrazne pozdĺžne ryhovaná, husto listnatá, v spodnej časti červenohnedá, v strednej a hornej časti zelená, žliazkato chlpatá, hore metlinovito rozkonárená, vysoká 10 až 50 cm.[3][5][4]

Listy sú striedavé, sediace, spravidla vzpriamené, smerom nahor sa zmenšujúce. Čepeľ je čiarkovito kopijovitá, na okraji drobno pílkovitá, dlhá 40 až 65 mm, zelená, na líci roztrúsene žliazkato chlpatá, na rube žliazkato bodkovaná, jednožilová. Dolné byľové listy sú v čase kvitnutia uschnuté.[3][5][4]

Úbory s priemerom 8 až 10 mm sú v metline. Tvoria ich len rúrkovité zlatožlté kvety, dlhé do 5 mm, s päťzubým korunným lemom. Iba zriedkavo sa vyvíjajú aj okrajové jazykovité biele alebo fialkasté kvety. Zákrov je valcovitý, zákrovné listene sú úzko trojuholníkovité až čiarkovité, dlho končisté, bledozelené až zelené. Lôžko je holé (bez plievok).[3][5][4]

Plodmi sú obrátene vajcovité, bielo štetinato chlpaté nažky, dlhé do 4 mm. Štetinky chocholca sú rovnako dlhé.[3][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Astra zlatovlasá prirodzene rastie v severnej Afrike (Alžírsko, Maroko), Európe, Malej Ázii (Turecko) a na Kaukaze. V Európe sa vyskytuje od Španielska, Francúzska a Britských ostrovov po juhovýchodnú časť Ruska. Severná hranica prechádza južnou Škandináviou.[3]

Na Slovensku je roztrúsená až hojná v oblasti panónskej flóry, na Burde, v Slovenskom krase, v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tribeči, Štiavnických vrchoch a Strážovských vrchoch. Vzácna je v Kremnických vrchoch, na Poľane, Slovenskom rudohorí, Muránskej planine, Slovenskom raji, Vihorlatských vrchoch a Slanských vrchoch. Najvyššie zaznamenaný výskyt pochádza z vrchu Záruby v Malých Karpatoch, vo výške ca 700 m n. m..[3][6]

Astra zlatovlasá obľubuje vysychavé, často vápenaté, humózne, hlinité pôdy. Osídľuje výslnné trávnaté i krovinaté lúky a pasienky, lesostepi, lesné svetliny a kamenité svahy od nížin po pahorkatiny. Kvitne od júla do októbra.[3][5]

Zoznam poddruhov

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b H.G.L.Reichenbach, Icon. Fl. Germ. Helv. 16: 8 (1853)
  2. a b c d e Galatella linosyris (L.) Rchb.f. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 369-373.
  4. a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 150-151.
  5. a b c d e Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1034.
  6. Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 17.
  7. Galatella linosyris subsp. armoricana (Rouy) Greuter [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Galatella linosyris subsp. fominii (Kem.-Nath.) Greuter [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Galatella linosyris subsp. linosyris [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Galatella linosyris subsp. pontica (Lipsky) Novopokr. & Bogdan [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]