Ateroskleróza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
ateroskleróza aorty
Ťažká ateroskleróza aorty (pitevný nález)

Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priesvit cievy sa tým zužuje, čo obmedzuje prietok krvi.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik aterosklerózy sa dáva do súvislosti s poškodením funkcie cievneho endotelu (vnútornej výstelky steny ciev). Pravdepodobne ide o chronickú zápalovú reakciu, v dôsledku ktorej sa v poškodenej cievnej stene ukladajú lipidy, predovšetkým cholesterol.

Už tesne po narodení sú v stene ciev prítomné tzv. lipidové prúžky. V priebehu života sa vytvárajú fibromuskulárne aterosklerotické plaky. Tvorí ich jadro, tvorené najmä makrofágmi a zmenenými bunkami hladkej svaloviny, a fibrózna čiapka. Čím hrubšiu čiapku majú povlaky, tým sú stabilnejšie. Nestabilné plaky môžu prasknúť (ruptúra plakov) a ich odkrytý obsah vyvolať lokálne zrážanie krvi a vznik trombu, ktorý môže akútne cievu uzavrieť (infarkt). Fibromuskulárne plaky sa môžu meniť na kašovité, aterómové plaky. Plaky môžu tiež kalcifikovať.

Rizikové faktory aterosklerózy[upraviť | upraviť zdroj]

Rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku aterosklerózy, môžeme rozdeliť do dvoch skupín, na tie, ktoré sa dajú prevenciou a liečbou ovplyvniť a tie, ktoré sa ovplyvniť nedajú.

Ovplyvniteľné rizikové faktory[upraviť | upraviť zdroj]

sú tie, ktoré sa dajú hlavne správnou životosprávou, ale aj liečbou:

  • vysoká hladina lipidov v krvi: priamo urýchľuje proces vzniku aterosklerózy
  • nadváha a obezita: je spojená so zvýšenými hladinami lipidov v krvi a urýchľuje rozvoj cukrovky – diabetes mellitus 2. typu a vysokého krvného tlaku.
  • fajčenie: látky v cigaretovom dyme podporujú tvorbu voľných radikálov, ktoré okrem iného menia lipidové spektrum v krvi a  tuky sa viacej ukladajú v cievnej stene.
  • vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenziа) nepriaznivo pôsobí na stenu ciev a urýchľuje tak proces aterosklerózy.
  • stres je spojený so vzostupom krvného tlaku a nesprávnou životosprávou
  • nadmerná konzumácia alkoholu: hoci vplyv alkoholu na rozvoj aterosklerózy je prevažne nepriamy a je overený ochranný účinok pravidelnej konzumácie malého množstva alkoholu proti ateroskleróze, jeho nepriaznivé účinky na organizmus sa kumulujú a celkový vplyv na dĺžku života je nepriaznivý

Ďalšie (tzv. nové) rizikové faktory sú diabetes mellitus, metabolický syndróm, hyperhomocystinémia, typ chovania a ďalšie.

Neovplyvniteľné rizikové faktory[upraviť | upraviť zdroj]

  •    vek a pohlavie (v strednom veku bývajú častejšie postihnutí muži, vo vyššom veku sa rozdiel stráca)
  •    dedičná  predispozícia

Prevencia vzniku aterosklerózy[upraviť | upraviť zdroj]

Zahŕňa správne stravovacie návyky, dostatok pohybovej aktivity, abstinenciu fajčenia a alkoholu a vyhýbanie sa stresu.

  • Správne stravovacie návyky znamenajú predovšetkým pravidelnú a pestrú stravu. Uprednostňujeme menšie množstvo jedla niekoľkokrát denne. Dôležité je obmedzenie príjmu tukov, obzvlášť obsahujúcich trans-formy mastných kyselín; naopak mali by obsahovať poly-nenasýtené mastné kyseliny, z ktorých sú niektoré pre človeka esenciálne (omega-6 a omega-3;  kyseliny arachidonová a eikosapentaenová, ktoré sa nachádzajú napríklad v morských rybách). Podstatné je  dostatočné množstvo zeleniny, ovocie je zdravé, ale obsahuje viac cukru. Dietne vplyvy však nie sú úplne objasnené, dôkazom sú tzv. stredomorské diety, ktoré sú dokázateľne preventívne, ale niektoré z ich zložiek samotné nie.
  • Pohybová aktivita je veľmi dôležitá v prevencii aterosklerózy. Udáva sa, že minimum je aspoň pol hodiny rýchlej chôdze denne. Pohybová aktivita nemusí byť súvislá a môže byť nahradená pohybom s ekvivalentným výdajom energie.
  • Prevencia obezity spočíva v správnych stravovacích návykoch a dostatočnej pohybovej aktivite.
  • Zanechanie fajčenia neznižuje len riziko aterosklerózy ale aj ďalších chorôb – pľúcnych, zhubných nádorov.
  • Obmedzenie až zanechanie konzumácie alkoholu
  • Prevencia stresových situácii  je dôležitá, ale v civilizovanom svete neraz ťažko realizovateľná. Býva spojená s potrebou prehodnotenia životných priorít, ale aj obmedzovaná reálnymi, aj ekonomickými okolnosťami.

Postihnutie orgánov[upraviť | upraviť zdroj]

Ateroskleróza vencovitých (koronárnych) tepien spôsobuje, že srdce nie je dostatočne zásobené krvou a kyslíkom. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú kardiomyocyty (bunky srdcovej svaloviny) na anaeróbny metabolizmus a v srdci sa hromadí kyselina mliečna. K tomu dochádza spravidla pri námahe, kedy má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. Hromadenie laktátu vyvoláva bolesť, ktorá sa označuje ako angina pectoris. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny. Častým následkom aterosklerózy koronárnych tepien je infarkt myokardu.

Ateroskleróza môže postihovať aj mozgové cievy a môže sa podieľať na vzniku cievnej mozgovej príhody. Ateroskleróza krčných ciev (arteria carotis interna, arteriae vertebrales) môže spôsobovať poruchy zásobenia mozgu kyslíkom. To sa môže prejavovať závratmi alebo stratou vedomia.

Ateroskleróza dolných končatín sa prejavuje bolesťami pri chôdzi (claudicatio intermittens). Často postihuje oblasť vetvenia ciev (bifurkácií). Človek musí po prejdení určitej vzdialenosti (klaudikačná vzdialenosť) zastať pre bolesť v dolných končatinách.

Aterosklerotický proces môže v aorte vyústiť do vzniku aneuryzmy (vydutia), ktorá môže prasknúť a spôsobiť krvácanie a smrť.

Liečba aterosklerózy[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba aterosklerózy spočíva v liečbe príčin vedúcich k tomuto stavu. Režimové opatrenia sú totožné s prevenciou. U ľudí so zvýšenou hladinou cholesterolu, resp. dyslipidémiou sa odporúčajú v prvom rade režimové opatrenia.

U rizikových pacientov, u ktorých sa už prejavilo postihnutie orgánov, je liečba dyslipidémie (vysokej hladiny cholesterolu) nevyhnutná. Preventívna liečba sa zahajuje u vybraných rizikových pacientov. Podávanie liekov z dôvodu samotného mierneho zvýšenia hladiny cholesterolu v krvi nie je opodstatnené.Najlepšiu účinnosť a najmenej nežiaducich účinkov majú lieky zo skupiny statínov.

Liečba prípadného vysokého krvného tlaku je nutná k spomaleniu ďalšieho poškodzovania tepien a v prevencii kardiovaskulárnych komplikácii – cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V prvej línii sú preparáty zo skupiny diuretík, ACE-inhibítorov, beta-blokátorov alebo blokátorov kalciových kanálov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]