Atmosférický parný stroj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Animácia Newcomenovho parného stroja
Nákres Newcomenovho parného stroja
Guerickov pokus s „magdeburskými pologuľami“

Atmosférický parný stroj Newcomenovho typu pracoval na základe kondenzácie vodnej pary. Keď horúca para z kotla vytlačila piest nahor, uzavrel sa ventil pri kotle a pod piest sa vstrekla studená voda, ktorá spôsobila rýchlu kondenzáciu a tým aj podtlak. Tak bol piest atmosférickým tlakom opäť stlačený dole a vykonal prácu kývavým pohybom hore a dole. Preto sa výborne hodil na pohon piestového čerpadla, pripojeného jednoduchým tiahlom. Ak sa čerpadlá pripojili na obe ramená vrchného vahadla, vznikol dvojčinný stroj, ktorý dodával takmer stály prúd vody. Pracovný výkon Newcomenovho stroja závisel na atmosférickom tlaku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1643 – 1644: Evangelista Torricelli objavil dôsledky atmosférického tlaku.
  • Po roku 1650: nemecký prírodovedec a starosta Magdeburgu Otto von Guericke navrhol a postavil vákuové čerpadlo. Efektným pokusom s pologuľami, ktoré po vyčerpaní vzduchu ani konský záprah nemohol odtrhnúť od seba, demonštroval pre verejnosť silu atmosférického tlaku. V týchto experimentoch pokračovali napríklad Blaise Pascal a Robert Boyle.
  • Po roku 1673: Holandský fyzik Christiaan Huygens s Francúzom Denisom Papinom vykonávali experimenty s primitívnym výbušným piestovým strojom. Do hornej polohy je piest vynesený výbuchom strelného prachu a vrátený späť atmosferickým tlakom.
  • 1690: Denis Papin postavil model atmosférického parného stroja.
  • 1698: Angličan Thomas Savery získava anglický patent pre parné čerpadlo navrhnuté na odvodňovanie baní.
  • 1706: Denis Papin postavil v Hesensku svoj atmosférický parný stroj. Krátko po spustení mal poruchu, ktorú sa nepodarilo odstrániť.
  • 1707: Peter I. Veľký prikázal umiestniť v Letnej záhrade v Petrohrade Saveryho atmosférické parné čerpadlo na poháňanie fontán.
  • 1712: Anglický kováč, výrobca nástrojov a obchodník so železom Thomas Newcomen navrhol prvý použiteľný atmosférický parný stroj.
  • 1722 – 1724: Anglický mechanik Issak Potter postavil v Novej Bani na Slovensku Newcomenov atmosférický parný stroj. Počas nasledujúcich generácií bolo na Slovensku postavených niekoľko ďalších atmosférických parných strojov.
  • 1736: Jonathan Hull (Hulls) získava prvý patent na kolesovú loď poháňanú Newcomenovým atmosférickým parným strojom.
  • 1758: Josef Karol Hell postavil na Slovensku atmosférický parný stroj Newcomenovho typu s výkonom 12,3 HP (9,172 kW).
  • 1764 – 1766: Ruský mechanik Ivan Vasiljevič Polzunov postavil dvojvalcový atmosférický parný stroj.
  • 1765: James Watt ukázal, že väčšina energie sa v atmosférickom stroji spotrebuje na ohrievanie valca a vytvoril ďaleko úspornejší stroj s oddeleným kondenzátorom. Navrhol tiež dvojčinný stroj, kde sa para púšťala striedavo pod piest a nad piest, čo umožnilo pracovať s vyšším tlakom pary. Angličan John Smeaton sa pokúsil vyrobiť vrták pre valce atmosférických parných strojov.
  • 1769 – 1772: Francúzsky vojenský inžinier Nicolas Cugnot navrhol prvé použiteľné vozidlá na parný pohon. Išlo o vozidlá poháňané dvojvalcovým atmosférickým parným strojom.
  • 1772: Angličan John Smeaton vylepšil na základe vedeckých výpočtov atmosférický parný stroj.
  • 1774 – 1775: Angličan John Wilkinson postavil podstatne vylepšený vrták pre delové hlavne. Mohol byť tiež použitý pre vŕtanie valcov parných strojov a zabezpečovať tak presnosť týchto valcov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JÍLEK, František; KUBA, Josef; JÍLKOVÁ, Jaroslava. The World Inventions in Dates. Praha : Nár. tech. muzeum, 1979. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]