Attalovci
| Pergamské kráľovstvo Πέργαμος
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
| |||||||||
Attalovci boli helenistická kráľovská dynastia, ktorá vládla mestu Pergamon na severozápade Malej Ázie.[1]
Pergamské kráľovstvo vzniklo z maloázijského panstva Lysimacha, ktorý padol v bojoch diadochov. Založil ho Lysimachov veliteľ Filetairos, ktorý ovládol v roku 282 pred Kr. hrad Pergamon. Tento dátum sa preto považuje začiatok panovania dynastie Attalovcov. Jeho následníci posilnili vplyv Pergamonu a premenili ho na mocné kráľovstvo a významné kultúrne centrum . V tridsiatych rokoch 3. stor. pred Kr. sa Attalos I. po víťazstve nad Galmi vyhlásil ako prvý príslušník tejto dynastie za kráľa. Attalovci panovali v Pergamone do roku 133 pred Kr., do smrti Attala III., ktorý vo svojom závete odkázal Pergamské kráľovstvo rímskej republike. Zrejme tak chcel zabrániť svojmu nevlastnému bratovi Aristonikovi zmocniť sa vlády.[1][2]
Na pergamskom Diovom oltári sa nachádza reliéf znázorňujúci život Héraklovho syna Télefa, ktorého Attalovci oslavovali ako zakladateľa mesta a dokonca za svojho prapredka. Touto legendou si Attalovci chceli upevniť pozíciu v Pergamone, pretože ich história nebola taká významná ako to bolo v prípade iných gréckych miest a kráľovstiev.[3]
Vládcovia Pergamonu[upraviť | upraviť zdroj]
- Filetairos (282 – 263 pred Kr.), syn Macedónčana Attala a Paflagóňanky Boy, bol dôstojníkom Antigona I. V roku 302 pred Kr. prešiel k Lysimachovi, ktorý ho ustanovil za strážcu vojenskej pokladnice v Pergamone. V roku 282 pred Kr. prebehol k Seleukovi I. Keď Lysimachos zomrel v bitke pri Kurupedii (281 pred Kr.) a zakrátko potom rukou vraha i Seleukos, Filetairos zostal celkom nezávislým vládcom Pergamonu.[4]
- Eumenes I. (263 – 241 pred Kr.) bol synovec a adoptívny syn Filetaira. Krátko po prevzatí vlády zvíťazil nad svojím mocným susedom, seleukovským kráľom Antiochom I., vďaka čomu rozšíril územie Pergamonu.[5]
- Attalos I. (241 – 197 pred Kr.) bol syn Attala a jeho manželky Antiochis a synovec i adoptívnym syn Eumena I. Attalos vďaka víťazstvu nad Galmi získal meno Sótér („Záchranca“) a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Počas vlády stál na strane Rimanov v boji proti macedónskemu kráľovi Filipovi V.[6]
- Eumenes II. (197 – 159 pred Kr.) bol syn Attala I. V roku 190 pred Kr. podporil Rimanov v bitke pri Magnesii proti seleukovskému kráľovi Antiochovi III. Následnou mierovou zmluvou z Apameie posunul hranice svojej ríše až k pohoriu Taurus, čím získal kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie. Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo politický i kultúrny vrchol.[7]
- Attalos II. (159 – 138 pred Kr.) bol brat Eumena II. Dostal meno Filadelfos („Milujúci svojho brata„) za vernú službu svojmu staršiemu bratovi Eumenovi. Attalos II. sa oženil so Stratonikou (vdovou po Eumenovi II.) a bol zástancom rímskej politiky.[6]
- Attalos III. (138 – 133 pred Kr.) bol synovec Attala II. Formálne posledný pergamský vládca, ktorý odkázal svoje kráľovstvo Rimanom.[6]
- Aristonikos (popravený 129 pred Kr.) bol možno nemanželský syn Eumena II.[8] Po smrti Attala III., keď pergamské kráľovstvo pripadlo Rímu, si ako "Eumenés III." nárokoval trón v Pergamone a viedol povstanie. Rimania ho zajali a popravili.[6]
Rodokmeň Attalovcov[upraviť | upraviť zdroj]
| Attalos | Boa | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Filetairos | Eumenes | Satyra | Attalos | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Eumenes I. | Filetairos (?) | Attalos | Antiochis | Eumenes (?) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Attalos I. | Apollónis | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Stratoniké | Eumenes II. | (?) | Attalos II. | Filetairos | Athénaios | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Attalos III. | Eumenes III. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b John Middleton. World Monarchies and Dynasties. London : Routledge, 2015. ISBN 978-13-1745-158-7. S. 389.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 503-504.
- ↑ Tonio Hölscher. Krieg und Kunst im antiken Griechenland und Rom. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 1990. ISBN 978-31-1054-968-3. S. 218-219.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 60.
- ↑ John D. Grainger. The Roman War of Antiochos the Great. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 978-90-0412-840-8. S. 109.
- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 54-55.
- ↑ H. E. L. Mellersh, Neville Williams. Chronology of World History. Santa Barbara : ABC-CLIO, 1999. ISBN 978-15-7607-155-7. S. 113.
- ↑ Andrew Erskine. A Companion to the Hellenistic World. Hoboken : John Wiley & Sons, 2009. ISBN 978-14-0515-441-3. S. 165.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Attalovci na českej Wikipédii.