Augstsprieguma tīkls
Súradnice: 44°25′45″S 26°06′34″V / 44,4291253°S 26,1094667°V
| Augstsprieguma tīkls | |
 | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| Odvetvie | Energetika |
| Založená | 2011 |
| Sídlo | Dārzciema iela 86, LV-1073, Rīga[1] Lotyšsko |
| Pôvod | Lotyšsko |
| Územný rozsah | Lotyšsko |
| Produkcia | 6 312 GWh prenesenej energie (2021)[2] |
| Zamestnancov | 534[2] |
| Vlastník | 100% štát |
| Web | www.ast.lv |
Augstsprieguma tīkls (AST)[1] je energetická spoločnosť v Lotyšsku. Prevádzkuje prenosovú sústavu 330 kV a 110 kV elektrických vedení. Dĺžka vedení je 5 554,7 km.[3] V roku 2021 spoločnosť preniesla 6 312 GWh elektrickej energie.[2] Je členom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E).[4] Stopercentným akcionárom je štát cez Ministerstvo klímy a energie.[2] AST sídli v Rige.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako začiatok svojich dejín spoločnosť uvádza prepojenie vodnej elektrárne Ķegums s Rigou 15. októbra 1939. V roku 1943 bolo postavené 88 kV vedenie Jelgava – Brocēni – Liepāja. V roku 1950 Augstsprieguma tīkls spravoval 408 km takýchto vedení. Už v období 1945 až 1950 sa začalo s premenou vedení a elektrických staníc na 110 kV. V roku 1960 začala výstavba 330 kV vedenia do Estónska čím sa začalo budovať vzájomné prepojenie baltických štátov. Nasledujúci rok boli prepojené aj systémy Lotyšska a Litvy a v Rige začal pôsobiť spoločný dispečing Severozápadného spoločného energetického systému. V roku 1963 boli k Litve pripojené sovietske farmy a nasledujúci rok bolo do Severozápadného spoločného energetického systému pripojené Bielorusko. V roku 1987 začala výstavba 750 kV vedenia Ignalina – Lotyšsko. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola baltická oblasť osamostatnená od štátnej energetiky ZSSR. Nasledujúci rok bola podpísaná dohoda o pokračovaní baltickej spolupráce. V roku 2001 vznikla energetická spolupráca Bieloruska, Ruska, Estónska, Litvy a Lotyšska (BRELL). Sústavy boli prevádzkované synchronizovane. V roku 2005 sa Augstsprieguma tīkls stala akciovou spoločnosťou a pridruženým členom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E). V roku 2008 bola podpísaná dohoda o baltskej spolupráci BALTSO s Litvou a Estónskom. AST prebralo dispečerské povinnosti zoskupenia. Riadnym členom ENTSO sa spoločnosť stala v roku 2009. Baltské krajiny a Európska komisia podpísali dokument s cieľom vytvorenia spoločného elektrického trhu so zvyškom Európy. Augstsprieguma tīkls sa v roku 2013 stal nezávislým operátorom prenosovej sústavy, spoločnosť bola založená v roku 2011. V roku 2015 AST prebrala manažment prenosovej sústavy od Latvijas elektriskie tīkli. Baltské krajiny a Fínsko podpísali dohodu o spoločnom trhu. Začala sa tiež príprava na zosynchronizovanie so svyškom Európy do roku 2025. Latvijas elektriskie tīkli, ktorá dovtedy vlastnila prenosovú sústavu, bola spojená s AST v roku 2020.[5]
Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko sa 9. februára 2025 synchronizovali s európskou prenosovou sústavou. Do 8. februára boli prepojené k ruskej sieti, v ten deň fungovali v tzv. „izolovanom režime“. Do prepojenia Pobaltia k Poľsku sa „celkovo investovalo 1,6 miliardy eur väčšinou z fondov EÚ“.[6] Nákup a predaj elektriny z a do Ruska a Bieloruska bol zastavený už po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.[7] Súčasťou odpojenia od BRELLu bola výstavba 500 km 330 kV vedení v Lotyšsku. V roku 2020 bolo do prevádzky uvedené tretie cezhraničné vedenie s Estónskom a v rokoch 2023 a 2024 sprevádzkované rekonštruované zvyšné dva 330 kV prepojenia s Estónskom.[8]
Prenosová sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Vedení v napäťovej hladine 330 kV je 1 742,15 km, z toho 22,37 km sú káblové. V hladine 110 kV je 3 812,55 km z toho 83,75 km sú káblové.[3] Spoločnosť prevádzkuje 141 transformačných staníc (z toho 17 pre 330 kV a 124 pre 110 kV).[3] Inštalovaná kapacita 330 kV transformátorov je 3 725 MVA a 110 kV transformátorov je 5 156,5 MVA. Spolu je to 8956,5 MVA.[3]
Cezhraničné spojenia
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť má tieto cezhraničné spojenia[9]:
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Mapa prenosových sústav baltických štátov
Vedenia pri obci Valka
330 kV vedenie Klaipėda (Litva)–Grobiņa
330 kV vedenie Panevėžys (Litva)–Aizkraukle
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Contacts [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 In brief [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Transmission network and substations [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- ↑ ENTSO-E Member Companies [online]. entsoe.eu, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- ↑ History [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Pobaltské štáty sa po odpojení od Ruska pripojili k európskej elektrickej sieti [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-02-09, [cit. 2025-05-01]. Dostupné online.
- ↑ Frequently asked questions [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Lines [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Power system state [online]. ast.lv, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Augstsprieguma tīkls
