Augustín Lednický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Augustín Lednický
slovenský protikomunistický odbojár
Narodenie1. august 1924
Malé Lednice, Slovensko
Úmrtie10. október 1950 (26 rokov)
Bratislava, Slovensko

Augustín Lednický (* 7. august 1925, Malé Lednice – † 10. október 1950, Bratislava) bol slovenský protikomunistický bojovník, ktorý bol začiatkom 50. rokov minulého storočia odsúdený na trest smrti a popravený.

Pochádzal z početnej roľníckej rodiny z obce Malé Lednice vo vtedajšom okrese Rajec. Počas vojny pracoval ako robotník. V septembri 1944 sa pridal k partizánskej jednotke a zúčastnil sa bojov v okolí Strečna, Vrútok a Martina. Po rozpade partizánskej jednotky sa vrátil domov a znova nastúpil do práce v Zbrojovke Banská Bystrica. Po skončení vojny nastúpil 1. októbra 1945 na vojenskú prezenčnú službu, prešiel poddôstojníckou školou a od 1. júla 1947 sa z neho stal vojak z povolania. Na jar roku 1948 vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska, ale už čoskoro sa s ňou ako hlboko veriaci človek rozišiel. Vo februári 1949 spolu s dvomi ďalšími poddôstojníkmi utiekol cez Cheb do americkej zóny Nemecka.

Ako agent americkej armádnej spravodajskej služby Counter Intelligence Corps (CIC) sa nelegálne vrátil 23. augusta 1949. Pôvodne malo ísť o skupinu piatich ozbrojených bojovníkov a Augustín Lednický mal byť jej veliteľom. Sám sa dostal do Považskej Bystrice a do rodných Malých Ledníc. V septembri 1949 dorazila skupina štyroch mužov, ktorí však neboli ozbrojení. Prvoradou úlohou teda bolo získať zbrane. Od prepadu stanice Zboru národnej bezpečnosti však z dôvodu rizika upustili. Lednický skrýval skupinu v lesoch v okolí obce Dlhé Pole, neskôr sa presunuli do oblasti Rajeckých Teplíc. Vzhľadom na blížiacu sa zimu sa rozhodli presunúť sa na Kysuce, kde bolo mnoho salašov, v ktorých chceli prečkať zimu.

14. októbra bol však Augustín Lednický nešťastnou zhodou okolností zadržaný v Žiline po tom, čo ho do nohy postrelil milicionár, ktorý ho prenasledoval. Ďalších členov skupiny sa podarilo Štátnej bezpečnosti pozatýkať neskôr. Celú skupinu vyšetrovali ako teroristov, aj keď skutočné možnosti odbojovej skupiny boli obmedzené nedostatkom zbraní a výstroja. Štátna moc urobila z tejto kauzy exemplárny príklad a v júli 1950 bol Augustín Lednický odsúdený na trest smrti. Režim sa však neuspokojil s odsúdením samotných členov odbojovej skupiny. Nasledoval ďalší proces, v ktorom boli odsúdení tí, čo im pomáhali. Medzi nimi aj Lednického brat Fabián na 4 roky odňatia slobody za to, že jeho rodina dala niekoľkokrát členom skupiny najesť.

Augustín Lednický požiadal prezidenta republiky o milosť, ale na základe záporného stanoviska generálneho prokurátora bola zamietnutá. 10. októbra 1950 bol v Bratislave popravený.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]