Augustin Navrátil
| Augustin Navrátil | |
| katolícky antikomunistický disident | |
| Narodenie | 22. december, 1928 Lutopecny, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. máj 2003 (74 rokov) Kroměříž, Česko |
| Profesia | železničiar |
| Manželka | Augustina Bazalková |
| Deti | 9 deti |
Augustin Navrátil (* 22. december[1] 1928, Lutopecny – † 2. máj 2003, Kroměříž) bol súkromne hospodáriaci roľník, ľudovecký politik a katolícky aktivista, jedna z popredných postáv českého katolíckeho disentu počas komunistického režimu v Česko-Slovensku.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z roľníckej katolíckej rodiny a ako najstarší syn dostal po predkoch meno Augustín. Vyučil sa za stolára a ako stolár sa živil až do roku 1956. V roku 1955 sa oženil s Augustinou Bazalkovou. Krátko pracoval v lisovni kroměřížského podniku PAL-Magneton, odkiaľ bol kvôli svojim politickým názorom a kvôli tomu, že nesúhlasil so začlenením pozemkov svojich rodičov do miestneho JRD, 10. septembra 1957 prepustený. Ďalšie zamestnanie našiel v ČSD. Pracoval ako staničný robotník, posunovač a hradlár. Pracoval najprv na zastávke ČSD v Bezmerove a potom, až do dôchodku v Postoupkách. Popri svojom zamestnaní sa staral o hospodárstvo a veľkú rodinu. S manželkou Augustinou mali celkom 9 vlastných detí (4 chlapcov a 5 dievčat).[1][2][3] Pretože nezískal vysokoškolské vzdelanie,[2] vzdelával sa samoštúdiom. Študoval filozofické, náboženské, historické, politické a právne spisy. Vedomý si svojich práv, dôsledne (a márne) požadoval dodržiavanie zákonov štátnou mocou. Zomrel v roku 2003, je pochovaný na cintoríne v Hradisku.
Problémovým človekom (kverulant)[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1945 vstúpil v Lutopecnách do Čs. strany ľudovej (ČSL), ktorá bola v roku 1948 zrušená. Keď v roku 1968 smela Ľudová strana v Lutopecnách obnoviť svoju činnosť a Navrátil stal sa predsedom miestnej organizácie. Po sovietskej okupácii, respektíve na začiatku normalizácie (1970) bol z ČSL vyškrtnutý.[3]
Patril k niekoľkým málo v ČSSR súkromne hospodáriacim roľníkom, teda k tým, ktorí dlhodobo vzdorovali komunistickej kolektivizácii v poľnohospodárstve.[4] Navrátil bol jednoduchý železničiar a poľnohospodár. V roku 1976 žiadal navrátenie poľnohospodárskej pôdy a v tejto súvislosti kritizoval postup komunistických štátnych orgánov. Tie ho začali stíhať za útok na štátny orgán.[5]
Hral dôležitú úlohu pri vydávaní katolíckeho samizdatu.[6] V roku 1977 sa stal signatárom Charty 77,[4] ktorú začal tiež šíriť. Ďalej spísal tzv. Kroměřížsku petíciu, v ktorej vyzýval štátne orgány, aby dodržiavali náboženskú slobodu. Spolu s kroměřížským kostolníkom kostola Sv. Mórica Janom Pavlíčkom sa mu podarilo získať 700 podpisov. Za šírenie tejto petície bol Navrátil v júli 1978 poslaný do psychiatrickej liečebne a Jan Pavlíček bol odsúdený na osem mesiacov žalára nepodmienečne.[2] Bola mu diagnostikovaná a následne súdom obmedzená jeho právna spôsobilosť.[4] Bol internovaný vo väzbe a psychiatrickej liečebni.[4] Nariadili mu ústavnú ochrannú psychiatrickú liečbu s diagnózou „paranoia querulans a persecutaria“ (paranoidné sťažovanie spojené s pocitom prenasledovania). Navrátil bol jeden z mála disidentov, ktorý vytrvalo požadoval odpovede od úradov. Neuspokojil sa s ich nečinnosťou, na ktorú aj niekoľkokrát urgentne a opakovane reagoval. To, samozrejme, vyvolávalo negatívne emócie zo strany režimu voči jeho osobe. Podobná diagnóza by sa dala použiť pre väčšinu tých, ktorí neprestajne požadovali dodržiavanie ľudských práv. Nie je divu, že títo ľudia mali v totalitnom režime pocit, a nielen pocit, že sú prenasledovaní.[5] V roku 1980 bola podaná žiadosť o navrátenie právnej spôsobilosti, ktorá mu bola vrátená 14. júla 1983.[6] Pri svojej internácii v psychiatrickej liečebni sa stretol aj s ďalšími prípadmi zneužívania psychiatrie, na ktoré neskôr upozorňoval.
Český kardinál František Tomášek, ktorý sa pravidelne zasadzoval za náboženskú slobodu, sa 18. apríla 1986 stretol s ministrom kultúry ČSR Milanom Klusákom a predložil mu žiadosť o riešenie problémov náboženskej slobody. Kardinál Tomášek potom poslal ministrovi 30. apríla 1986 niekoľkostranový list, v ktorom mu opätovne predložil zvlášť naliehavé problémy, ktoré sa týkali náboženskej slobody, ako aj predchádzajúce písomné žiadosti, ktoré zostali nezodpovedané a problémy nevyriešené.[5] V roku 1987 list kardinála inšpiroval Navrátila a k desiatim kardinálovým požiadavkám pridal ďalšie a tak vznikla 31-bodová podpisová akcia s oficiálnym názvom Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v ČSSR. V roku 1988 tak Navrátil inicioval ďalšiu petíciu (celkovo tretiu, ktorú šíril a ktorá dostala názov Moravská výzva), ktorá sa stala najmasovejšou akciou manifestujúcou odpor proti komunistickému režimu. Kardinál Tomášek napísal v pondelok 4. januára 1988 historický list, ktorým podporil podpisovú akciu Navrátila a vyzval na jej podpisovanie.[5]
Prvý zber podpisov sa uskutočnil na Orave. Počas druhého januárového víkendu roku 1988 vycestoval Ladislav Stromček (1960 - 2021) k svojim rodičom, kde spolu s priateľmi zbieral podpisy. V malých oravských dedinkách sa cez víkend nazbieralo 4 925 podpisov.[5][7] Celkovo petíciu podpísalo viac ako 510 590 ľudí,[8][9] z toho približne 300 000 zo Slovenska.[7]
Politická orientácia[upraviť | upraviť zdroj]
Za svoj ostrý protikomunistický a protitotalitný postoj bol dlhodobo terorizovaný štátnou mocou, predovšetkým za pomoci zneužitia psychiatrie.
V prvej polovici 90. rokov pôsobil vo vyšších straníckych funkciách v radoch KDU-ČSL, v druhej polovici 90. rokov potom v strane Pravý Blok.
Redigoval časopis Křesťanské obzory.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2015 mu bola udelená Cena Václava Bendu (in memoriam).[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b http://tisk.cirkev.cz/z-domova/posledni-rozlouceni-s-katolickym-aktivistou-augustinem-navratilem.html
- ↑ a b c Stanislava Vodičková: Muž, který se odmítl poddat. Katolický týdeník 50/2015, 8.-14. decembra 2015, príloha Perspektivy, s. 1.
- ↑ a b Křesťan „kverulant“ | Paměť národa [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d Zemřel Augustin Navrátil [online]. [Cit. 2012-12-05]. Dostupné online. (čeština)
- ↑ a b c d e ŠIMULČÍK, Ján. Podpisová akcia za náboženskú slobodu / Uplynulo 35 rokov od najväčšej logistickej akcie tajnej cirkvi v Československu [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ a b KORDÍKOVÁ, Marta. Augustin Navrátil a jeho disidentská činnost [online]. Diplomová práca. vyd. Univerzita Karlova, [cit. 2015-12-06]. S. 236. Dostupné online.
- ↑ a b ŠIMULČÍK, Ján. Nekrológ / Svedok tajnej cirkvi [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ ŠIMULČÍK, Jan. Čas svitania: Sviečková manifestácia - 25. marec 1988.. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1998. ISBN 80-7165-167-2. S. 26.
- ↑ Na seminári o petícii katolíkov v roku 1988 [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2015 [online]. Ústav pro studium totalitních režimů, [cit. 2017-06-04]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Augustin Navrátil na českej Wikipédii.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Jan Tesař: Zamlčená diagnóza. Praha: Triáda, 2003. 143 s. ISBN 80-86138-56-9.
- Helena Havlíčková: Dědictví. Kapitoly z dějin komunistické perzekuce 1948-1989. Olomouc: Votobia, 2002. ISBN 80-7198-535-X.
- Marta Kordíková Augustin Navrátil a jeho disidentská činnost
- Stanislava Vodičková: Muž, který se odmítl poddat. Katolický týdeník 50/2015, 8.–14. decembra 2015, príloha Perspektivy, s. 1.
- Ján Šimulčík: Čas odvahy: Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu – 500 000 občanov ČSSR, 2017.
- Jan Tesař: Zamlčená diagnóza, ISBN: 80-86138-56-9