Preskočiť na obsah

Auspície

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Auspícium.
Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.
Augur s posvätnou sliepkou; v ruke drží lituus, zahnutú paličku, ktorá sa často používa ako symbol auspícií na rímskych minciach.

Auspície (lat. auspicium: „pozorovanie vtákov“) boli grécko-rímskou náboženskou praxou založenou na pozorovaní správania vtákov s cieľom získať znamenia, predzvesti. Keď jednotlivec, známy ako augur, čítal tieto znamenia, hovorilo sa o „prijímaní auspícií“. V závislosti od vtákov mohli byť auspície od bohov priaznivé alebo nepriaznivé. Niekedy politicky motivovaní auguri vymýšľali nepriaznivé auspície, aby oddialili niektoré štátne udalosti, napríklad voľby.[1] Plínius Starší pripisuje vynález auspícií veštcovi Teiresiovi z Téb[2].

Tento typ čítania znamení bol starý už tisícročie v čase Klasického Grécka: v diplomatickej korešpondencii zo štrnásteho storočia pred Kristom, ktorá sa zachovala v Egypte a nazýva sa Amarnská korešpondencia, bola táto prax známa kráľovi Alázie na Cypre, ktorý potreboval z Egypta vyslať „orlieho vierozvestcu“.[3] Táto staršia, pôvodná prax veštenia podľa vtáčích znamení, známa v postave Kalchasa, vtáčieho vierozvestca Agamemnóna, ktorý viedol vojsko (Iliada I.69 ), bola v období orientalizácie archaickej gréckej kultúry do značnej miery nahradená obetovaním - predpovedaním prostredníctvom kontroly pečene obete. Platón poznamenáva, že hepatoskopia mala väčšiu prestíž ako veštenie pomocou vtákov.[4]

Jednou z najznámejších auspícií je tá, ktorá sa spája so založením Ríma. Keď jeho zakladatelia Romulus a Rémus prišli na Palatínsky kopec, dohadovali sa, kde presne má mesto stáť. Romulus bol rozhodnutý postaviť mesto na Palatíne, ale Rémus chcel mesto postaviť na strategickom a ľahko opevnenom vrchu Aventino. Obaja sa dohodli, že svoj spor vyriešia skúškou svojich augurských schopností a vôľou bohov. Každý z nich si sadol na zem oddelene od seba a podľa Ploutarcha Remus videl šesť supov, po ktorých Romulus videl dvanásť. Sporili sa o to, či sa preferencia bohov prejavila tým, že Remus videl supy skôr ako Romulus, alebo tým, že ich Romulus videl viac. Supy mali v rímskych auspíciách popredné postavenie, pretože prinášali najsilnejšie znamenia, ktoré mohol veštec získať od divého vtáka. Podliehali ochranným tabu a nazývali sa aj posvätnými vtákmi.[5]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zhodujúcich sa svedectiev starovekých prameňov bolo používanie auspícií ako prostriedku na rozlúštenie vôle bohov dávnejšie ako samotný Rím.

Používanie tohto slova sa zvyčajne spája s Latinmi, ako aj s prvými rímskymi občanmi. Hoci niektorí moderní historici spájajú akt pozorovania auspícií s Etruskami, Cicero vo svojom texte De Divinatione uvádza niekoľko rozdielov medzi auspíciami Rimanov a etruským systémom výkladu vôle bohov. Cicero spomína aj niekoľko ďalších národov, ktoré venovali pozornosť obrazcom lietajúcich vtákov ako znameniam vôle bohov, ale pri Etruskoch sa o tejto praxi nikdy nezmieňuje.[6]

Hoci auspície boli rozšírené už pred Rimanmi, Rimania sú s nimi často spájaní kvôli ich spojitosti so založením Ríma a kvôli tomu, že Rimania zaviedli pravidlá pre čítanie auspícií, ktoré ich pomohli udržať ako dôležitú súčasť Rímskej kultúry. Stoici napríklad tvrdili, že ak existujú bohovia, starajú sa o ľudí, a ak sa starajú o ľudí, musia im posielať znamenia svojej vôle.[7] Dokonca aj Filištínci praktizovali s auspíciami už v roku 740 pred Kr. a približne v roku 686 pred Kr., ako to uvádza Izaiáš 2, 6 v Starom zákone. Podľa Židovskej encyklopédie však auspície ako prví systematizovali Chaldejci.

Rímsky augur drží lituus, augurskú paličku, symbol augurov a auspícií.

Pozícia augura

[upraviť | upraviť zdroj]

V Starovekom Ríme si vymenovanie a inaugurácia akéhokoľvek magistráta, rozhodnutia prijaté na ľudovom zhromaždení a napredovanie v akejkoľvek kampani vždy vyžadovali pozitívne auspície. Počas Octavianovho prvého konzulátu v roku 43 pred Kr. pozitívne auspície zodpovedali spozorovaniu dvanástich supov, podobne ako u Romula.[8] Narozdiel od Grécka, kde úlohu posla bohov zohrávali orákulá, v Ríme sa Jupiterova vôľa tlmočila prostredníctvom vtákov.[9][10] Auspíciá Rimanom ukazovali, čo majú alebo nemajú robiť; rozhodnutie sa nevysvetľovalo inak, ako že je to vôľa bohov. Bolo by ťažké vykonať akýkoľvek verejný akt bez konzultácie s auspíciami.

Verilo sa, že ak sa augur dopustil chyby vo výklade znamení, tak sa to považovalo za urážku bohov a často to vraj malo katastrofálne následky, ak to nebolo napravené.[11] Voľby, prijímanie zákonov a začatie vojen sa pozastavilo, kým sa ľudia neujistili, že bohovia súhlasia s ich činmi. Podobne ako pri záznamoch súdnych precedensov viedli auguri knihy obsahujúce záznamy o minulých znameniach, nutných rituáloch, modlitbách a iných zdrojoch, ktoré pomáhali ostatným augurom, najmä príslušníkom vládnucej aristokracie, pochopiť základy auspícií.[12]

Hoci mali auguri právomoc interpretovať si znamenia, v konečnom dôsledku bolo zodpovednosťou magistrátu vykonať následné rozhodnutia, alebo sa zdržať či diskutovať o budúcich krokoch.[13]Magistráti mali tiež rozumieť základným interpretáciám, pretože sa od nich často očakávalo, že budú prijímať auspície vždy, keď sa budú venovať verejným záležitostiam.[14]

Do roku 300 pred Kristom sa mohli augurmi stať len patricijovia. Plebejské zhromaždenia mali zakázané prijímať auspície, a preto nemohli rozhodovať o tom, či sa má uskutočniť určitý zákon, vojna alebo sviatok. Cicero, ktorý bol sám augurom, opisuje, ako monopol patricijov vytváral užitočnú bariéru proti vnikaniu Populárov.[15] V roku 300 pred Kr. však nový zákon Lex Ogulnia zvýšil počet augurov zo štyroch na deväť a vyžadoval, aby piati z deviatich boli plebejci, čím sa po prvýkrát priznala možnosť vykladať vôľu bohov nižším spoločenským vrstvám. Vďaka tejto novej právomoci mohli plebejci nielen určovať vôľu bohov vo svoj prospech, ale mohli kritizovať aj nespravodlivé výklady patricijov.

Typy auspícií, ktoré zahŕňajú vtáky

[upraviť | upraviť zdroj]

ex avibus [od vtákov]

Aj keď boli znamenia typicky vtáčie, nie všetky vtáky na oblohe boli považované za symboly vôle bohov.[16] Existovali dve triedy vtákov: K Oscinom patrili havrany, vrany, sovy a sliepky, pričom každý z nich predstavoval buď priaznivé znamenie, alebo nepriaznivé, podľa toho, na ktorej strane určenej oblasti sa objavil.[17] Medzi Alitov patrili napríklad orol, sup, Bradáň žltohlavý.[18] Niektoré vtáky, ako napríkladTesár čierny sa dali zaradiť medzi oscines aj alites. Každý pohyb a každý zvuk, ktorý tieto vtáky vydávali, mal iný význam a interpretáciu podľa rôznych okolností alebo ročných období, keď bol pozorovaný.

ex tripudiīs [od „tanca“ (kŕmenie vtákov)]

Tieto auspície sa čítali na základe výkladu stravovacích návykov kurčiat a zvyčajne sa používali na vojenských výpravách. Cicero uvádza, že v určitom období mohol tripudium[19] [posvätný tanec] predvádzať akýkoľvek vták, ale ako prax napredovala, čoskoro začalo byť zvykom na tento účel používať len kurčatá. Kurčatá boli držané v klietke pod dohľadom pullarius-a (správcu kurčiat), ktorý, keď nastal čas, kurčatá vypustil a hodil im nejakú formu chleba alebo koláča. Ak kurčatá odmietli vyjsť von alebo jesť, alebo vydali výkrik, alebo bili krídlami, alebo uleteli, považovalo sa to za nepriaznivé znamenie.[20] Naopak, ak kurča opustilo klietku a hodovalo tak, že mu niečo vypadlo z papule a dopadlo na zem, tieto znamenia sa označovali ako tripudium solistimum a považovali sa za priaznivé znamenie. Sliepky sa často nechávali vyhladovať, aby boli neskôr auspície v súlade s prianím záujemcov.

Ponúkané, vyžiadané alebo nevyžiadané znamenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Existovali dve klasifikácie auspícií: lat. impetrativa, žiadané alebo vyžiadané a lat. oblativa, nevyžiadané. Impetrativa boli znamenia dané ako odpoveď na augurov výklad auspícií[21]. Oblativa boli neočakávané a nevyžiadané udalosti, ktoré sa vyskytli buď v čase, keď magistrát prijímal auspície, alebo keď diskutoval o ich pravdepodobnom význame[22].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Troxler, Howard, "Electoral Abuse in the Late Roman Republic" (2008). Graduate Theses and Dissertations. https://scholarcommons.usf.edu/etd/537
  2. ↑ Gaius Plinius Secundus, Naturalis Historia 7.203.3
  3. ↑ J.A. Knudtzon, Die El-Amarna Tafeln (1915:no. 35.26) noted in Walter Burkert, The Orientalizing Revolution: Near Eastern Influences on Greek Culture in the Early Archaic Age (1992), p 42.
  4. ↑ Walter Burkert 1992:49, noting Plato's Phaedrus 244C.
  5. ↑ CLASSICSVIC. The Most Sacred Birds: Explaining the Vulture's Significance in Roman Augury [online]. 2022-08-19. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Cic. de Div. I.41, II.35, 38; de Nat. Deor. II.4
  7. ↑ Cic. de Leg. ii. 13
  8. ↑ Green, Steven J. "Malevolent Gods and Promethean Birds: Contesting Augury in Augustus’s Rome." Transactions of the American Philological Association, vol. 139, no. 1, [The Johns Hopkins University Press, American Philological Association], 2009
  9. ↑ "Aves internun-tiae Jovis." Cic. de Divin., ii. 34
  10. ↑ "Interpretes Jovis optimi maximi publici augures." Cic. de Leg., ii. 8
  11. ↑ Potter, David. (1994). Prophets and Emperors, p. 152. Cambridge, Massachusetts: Harvard University.
  12. ↑ Potter, David. (1994). Prophets and Emperors, p. 154. Cambridge, Massachusetts: Harvard University.
  13. ↑ spectio, Cic. Phil. 2,81
  14. ↑ Potter, David. (1994). Prophets and Emperors, p. 153. Cambridge, Massachusetts: Harvard University.
  15. ↑ F. Guillaumont. (1984). Philosophe et augure, recherches sur la théorie cicéronienne de la divination, Brills. New Pauly footnote 7 "Augures".
  16. ↑ Cic. de Div. II.34
  17. ↑ Plaut. Asin. II.1.12; Cic. de Div. I.39
  18. ↑ cf. Virg. Aen. I.394; Liv. I. 7, 34; Festus, s.v. sanqualis; Plin. H. N. X.7
  19. ↑ [1] A classical and archaeological dictionary of the manners, customs, laws, institutions, arts, etc. of the celebrated nations of antiquity, and of the middle ages: To which is prefixed A synoptical and chronological view of ancient history - P. Austin Nuttall - Printed for Whittaker and co., 1840 - page 601
  20. ↑ Liv. X.40; Val. Max. I.4 §3
  21. ↑ Potter, David. (1994). Prophets and Emperors, p. 153. Cambridge, Massachusetts: Harvard University.
  22. ↑ Potter, David. (1994). Prophets and Emperors, p. 153. Cambridge, Massachusetts: Harvard University.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok obsahuje text z publikácie, ktorá je verejne dostupná: Chambers, Ephraim, ed. (1728). "Augury". Cyclopædia, or an Universal Dictionary of Arts and Sciences (1st ed.). James and John Knapton, et al.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Augury na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Auspície&oldid=7902334“