Automobilový navigačný prístroj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prenosný navigačný prístroj značky TomTom

Automobilový navigačný prístroj (iné názvy: autonavigácia alebo ľudovo navigácia) je elektronický prístroj, využívajúci signál z družíc GPS, slúžiaci k ľahkému dosiahnutiu cieľa automobilom. Prístroje fungujú ako prijímače signálu GPS, ktorý vyhodnocujú na získanie potrebných dát, ako je poloha, aktuálna rýchlosť a v spolupráci s integrovaným softvérom a mapovými podkladmi dáva užívateľovi informácie o blížiacej sa odbočke, odhade potrebného času na dosiahnutie cieľa, priemernej rýchlosti cesty a pod.

Od turistickej navigácie sa líši spravidla väčšou obrazovkou, nutnosťou elektrického napájania a predpokladom, že sa užívateľ bude vozidlom pohybovať po cestách. V dnešnej dobe už nie je možné presne kategorizovať jednotlivé typy, pretože na trhu sú aj špecializované navigácie, ako napríklad pre traktory alebo kombajny[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvoj automobilových navigačných prístrojov začal v roku 2000, kedy bola vypnutá úmyselne zavádzaná chyba do systému GPS[2] a presnosť určenia polohy sa zvýšila zo stoviek metrov na desiatky až jednotky metrov.

Od tej doby sa navigačné prístroje neustále zdokonaľujú a hoci všetky slúžia rovnakému účelu "nájdenie cieľa", objavujú sa neustále nové funkcie uľahčujúce užívateľovi orientáciu.

Prvé navigačné prístroje boli vybavené len malým, jednofarebným LCD displejom, ktorý zobrazoval iba smerovú šípku, nanajvýš názov ďalšej odbočky alebo cesty. V súčasnosti sú všetky prístroje vybavené mapovými podkladmi, podľa ktorých sa navigácie riadia a užívateľom zobrazujú farebnú mapu. Systém zobrazenia šípky, kadiaľ sa má užívateľ ďalej vydať sa dnes používa len u luxusnejších automobilov, kde navigačný prístroj premieta zobrazenie na čelné sklo vozidla.

Základné rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prenosné navigačné prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Prenosný navigátor na čelnom skle

Prenosné navigačné prístroje sú koncipované pre jednoduchú inštaláciu a opätovnú demontáž z vozidla. Ich veľkou výhodou je predovšetkým cena, ktorá je spravidla niekoľkonásobne nižšia, ako cena vstavaných navigátorov a tiež skutočnosť, že taký prístroj možno jednoducho používať vo viacerých autách. Vždy však majú menší displej a tiež ich umiestnenie vo vozidle je ovplyvnené konštrukciou automobilu.

Vývojový trend jasne speje k znižovaniu hmotnosti pri zachovaní potrebných rozmerov obrazovky, aby prístroje boli ľahko prenosné, nakoľko sa ľahko stávajú terčom zlodejov v prípade ponechania vo vozidle.

Výhody prenosných navigačných prístrojov:

  • Nižšia obstarávacia cena
  • Možnosť použitia v inom vozidle
  • Ľahšie aktualizácie mapových podkladov
  • Jednoduchšie zásahy do softvéru prístroja (aktualizácia, nahranie bodov záujmu)

Vstavané navigačné prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Sú zariadenia, ktoré do vozidla montuje už výrobca automobilu. Tieto prístroje potom disponujú väčším displejom a ich hlavnou výhodou je spravidla prepojenie s ďalším príslušenstvom automobilu (handsfree, autorádio, ...), ale aj s ďalšou elektronikou a prístroj je tak napríklad schopný odhadovať polohu vozidla v tuneli, kde nemá signál GPS, pomocou údajov z riadiacej jednotky vozidla. Veľkou nevýhodou však býva obstarávacia cena, ktorá býva násobne vyššia oproti prenosným zariadeniam. Veľký displej navyše môže byť využívaný pre zobrazenie TV vysielania.

Výhody vstavaných navigačných prístrojov:

  • Konfigurácia, sprevádzkovanie a zabezpečenie súčinnosti s vozidlom zaisťuje výrobca
  • Veľký displej
  • Súčinnosť s vybavením vozidla (napr. hlasová navigácia a autorádio)

Dodatočné funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti všetky navigátory určujú polohu rovnakým spôsobom za pomoci signálu GPS. Jednotlivé modely a značky od seba odlišujú predovšetkým mapové podklady, ktoré zaisťujú firmy TeleAtlas alebo NAVTEQ, a ich aktualizácie. Ďalšie rozdiely tvoria funkcie, ktoré možno rozdeliť na funkcie pre navigáciu a doplnkové.

Navigačné funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o funkcie prístroja, ktoré priamo uľahčujú navigáciu s prístrojom, napr.:

  • Zobrazenie jazdných pruhov - ako sa vodič má zaradiť v jazdných pruhoch
  • Hlasová navigácia - upozornenie na zmenu smeru jazdy, blížiacu sa križovatku a pod.
  • RDS-TMC - úprava trasy podľa aktuálnej dopravnej situácie
  • Upozornenie na maximálnu rýchlosť v danom úseku
  • POI (Body záujmu) - zobrazovanie užitočných stanovíšť (čerpacia stanica, bankomat, nemocnica a i.)
  • Kamiónová navigácia je veľmi špecifickou oblasťou pre navigáciu a oveľa zložitejšia, než sa zdá na prvý pohľad. Má tri základné úrovne:
    • a) prispôsobenie rýchlosti vozidla (napr. kvôli realistickému času jazdy)
    • b) rešpektovanie možností vozidla (napr. nie je možné vykonávať príkazy typu "Hneď ako to bude možné, otočte sa")
    • c) špecifické atribúty v mapách (nosnosti mostov, výšky mostov, profily cesty - šírka, stúpanie a pod.).

Doplnkové funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Sú samostatné funkcie nad rámec navigovania

  • Prehrávanie mp3 a videa
  • Zobrazovanie fotografií
  • handsfree
  • Príjem a zobrazenie rozhlasových a TV staníc
  • Príjem wi-fi alebo 3G/4G signálu

Počet funkcií však zďaleka neovplyvňuje vhodnosť navigačného prístroja pre daného užívateľa.

Výrobcovia navigačný prístrojov[upraviť | upraviť zdroj]

Je celý rad výrobcov automobilových navigačných prístrojov z ktorých najznámejšie sú:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Navigácia do kombajnu alebo traktora Archivované 2009-03-29 na Wayback Machine, Marek Lutonský - server Navigovat.cz, 2009
  2. Už vím, jak pracuje navigační systém Archivované 2009-02-17 na Wayback Machine, Jaroslav Snášel - server Navigovat.cz, 2005

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Navigovat.cz - Server o navigačných prístrojoch, mapách a navigáciu všeobecne
  • POI.cz - Rozsiahla databáza bodov záujmu pre navigačné prístroje

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]