Aviastroiteľnyj zavod Sokol
| Aviastroiteľnyj zavod Sokol | |
 Logo závodu Sokol | |
| Právna forma | dcérska spoločnosť |
|---|---|
| Odvetvie | letectvo |
| Založená | 1932 |
| Sídlo | Nižný Novgorod, Rusko |
| Pôvod | Sovietsky zväz |
| Priemysel | letecký priemysel |
| Produkcia | vojenské a civilné lietadlá |
| Zamestnancov | 5 384 (v roku 2011) |
| Vlastník | MiG (OAK) |
Aviastroiteľnyj zavod Sokol (rus. Авиастроительный завод «Сокол»; doslova: Letecký závod Sokol) je ruská letecká továreň Ruskej korporácie pre stavbu lietadiel „MiG“ v meste Nižný Novgorod. Dlhodobo sa zameriava na výrobu stíhacích lietadiel MiG.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Založenie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1929 prijal Soviet práce a obrany ZSSR rozhodnutie o vybudovaní leteckého závodu č. 21 v Nižnom Novogorode. Ten bol postavený v prostredí bažín a lesov na pustom mieste medzi riekami Levinka a jej prítokom Beriozovka. Toto miesto nebolo vybrané náhodne. Celý projekt bol totiž tajný a poloha v hustých lesoch umožňovala skryť objekty pred prípadnými cudzincami. V novinách o stavbe nebola ani zmienka a dokonca ani robotníci netušili, čo presne budujú. Projekt počítal s výrobou jednomiestneho stíhacieho lietadla Polikarpov I-3, bombardovacieho a prieskumného dvojplošníka Polikarpov R-5 a dopravného lietadla Kalinin K-5.
Stavba začala v máji 1930 a továreň oficiálne začala s výrobou 1. februára 1932, aj keď vtedy ešte neboli zďaleka všetky práce ukončené. Kvalita náhlivo vybudovaných objektov bola nízka, o čom svedčí pád strechy drevospracujúcej dielne už v roku 1934 (2 mŕtvi, 10 ranených). Ako továrenské letisko začalo byť využívané bývalé mestské letisko, ktoré bolo kvôli utajeniu premenované na Učebné letisko Osoaviachimu.
Prvým strojom vyrábaným v leteckom závode č. 21 bol stíhací dvojplošník Polikarpov I-5. Medzi rokmi 1932 – 1934 ich tu zhotovili 661 a k tomu ešte 20 dvojmiestnych cvičných verzií. V porovnaní s inými továrňami to nebolo príliš veľa. V roku 1933 tu vyrobili 312 lietadiel, čo predstavovalo iba necelých 8% všetkých lietadiel vyrobených v Sovietskom zväze. Kvalita výrobkov bola zároveň nízka kvôli nekvalitnému materiálu a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Sovietska éra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1934 bol závod nazvaný podľa sekretára Prezídia Centrálneho výkonného komitétu ZSSR Aveľa Safronoviča Jenukidzeho. Ten bol však o rok neskôr vylúčený zo strany a v roku 1937 popravený. Závod sa tak musel v zhone premenovať. V roku 1936 tak získal názov Gorkovský letecký závod č. 21 Ordžonikidzeho podľa Stalinovho blízkeho spolupracovníka Grigorija Konstantinoviča Ordžonikidzeho.
Bol to práve ľudový komisár pre ťažký priemysel Ordžonikidze, ktorý v roku 1934 nariadil spustiť tu výrobu stíhacieho jednoplošníku Polikarpov I-16. Prvé kusy sa podarilo skompletizovať ešte v tom istom roku. Testoval ich slávny skúšobný pilot Valerij Pavlovič Čkalov, ktorý tu pôsobil v rokoch 1934 – 1938 ako hlavný pilot.
V novembri 1940 bola pri závode zriadená konštrukčná kancelária OKB-21, na čele ktorej stál konštruktér Semion Alexejevič Lavočkin. Pod jeho vedením tu bolo zdokonalené a zavedené do výroby stíhacie lietadlo LaGG-3. Vyvinul tu tiež stíhačky Lavočkin La-5, La-5FN a La-7, ktoré tu boli vyrábané počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1941 – 1945 dodal podnik na front celkovo 17 691 lietadiel, asi štvrtinu všetkých stíhacích lietadiel, ktoré vtedy vyrobili sovietske závody.
V októbri 1945 bol Lavočkin menovaný riaditeľom OKB-301 v Chimkách pri Moskve. Do čela OKB-21 bol menovaný jeho zástupca Semion Michajlovič Alexejev, ale o 3 roky neskôr bola Gorkovská konštrukčná kancelária zrušená.
V rokoch 1947 až 1951 tu vyrábali Lavočkin La-11 a medzi rokmi 1948 – 1949 prúdovú stíhačku La-15 (celkovo 189 kusov).
Prelomovým sa stal rok 1949, kedy závod nadviazal spoluprácu s konštrukčnou kanceláriou OKB-155 (dnes MiG). Na jej projekty sa továreň špecializuje dodnes.
Prvým MiGom vyrábaným v Gorkom bolo stíhacie lietadlo MiG-15bis (1 784 kusov) a jeho prieskumný variant MiG-15Rbis (364 kusov), ktoré sa tu vyrábali v rokoch 1949 – 1952. Nasledoval MiG-17 (do r. 1954) a MiG-19 (1955 – 1957). Od roku 1959 tu vyrábali nadzvukové stíhacie lietadlo MiG-21. Neskôr nasledovali MiG-25 (1969 – 1985), MiG-31 (od r. 1979) a MiG-29UB (od r. 1984).
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1994 sa uskutočnila privatizácia a vznikla tak akciová spoločnosť Letecký závod Sokol. V roku 2009 sa však uskutočnila výmena akcií Sokolu za akcie Zjednotenej korporácie pre stavbu lietadiel (OAK) v pomere 1:157 a dnes je tak podnik z 99,65% vlastnený OAK.
Pôvodne sa tu vyrábalo aj cvičné prúdové a ľahké bojové lietadlo Jakovlev Jak-130, ale jeho výroba bola nakoniec presunutá do Irkutského leteckého závodu.
Súčasná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- modernizácia a oprava lietadiel MiG-31 a MiG-29UB pre Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
- výroba hlavných zariadení pre palubné viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29K/KUB a viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29M/M2 pre domácich aj zahraničných zákazníkov
- modernizácia MiG-29UB pre zahraničných zákazníkov
- generálne opravy lietadiel
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nižněnovgorodský letecký závod Sokol na českej Wikipédii.
