Azbest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Azbest pod mikroskopom

Azbest je technické označenie skupiny 6 jemne vláknitých silikátových minerálov používaných pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti v priemysle[1]. Azbesty vytvárajú dlhé tenké vláknité štruktúry, ktoré sa štiepajú po dĺžke. Oceňovaná je najmä ich vysoká teplota tavenia je okolo 1 100 °C – 1 500 °C. Ide o silikáty s obsahom Fe (železo), Mg (horčík), Ca (vápnik), Al (hliník) a Na (sodík), delia sa na dve skupiny[2]:

Vlastnosti a použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho typickou vlastnosťou je nehorľavosť a čiastočne žiaruvzdornosť. Azbest je pevný a ohybný, dajú sa z neho tkať tkaniny. Je tiež zlým tepelným vodičom. Je odolný voči kyselinám a zásadám. Azbest nemá charakteristický zápach ani chuť. Jeho vlákna sa dobre viažu s cementom.

Azbest sa používal na výrobu eternitu, potrubia, v chemickom a potravinárskom priemysle ako filtračné plátno. Pre svoju tepelnú odolnosť sa používal na výrobu tkanín určených do horľavého prostredia. Vlákna sa splietajú a vznikajú ohňovzdorné látky a dosky. Ako nehorľavá vláknitá prísada sa používal do cementov, ako nehorľavá nástreková hmota, požiarna izolácia a pod.

Škodlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Azbest je pre ľudský organizmus vysoko škodlivý. Jeho nebezpečnosť spočíva v malých rozmeroch jeho vlákien. Pri mechanickom poškodení sa ihličky azbestu dostávajú do vzduchu, kde sú schopné vznášať sa. Vdýchnutím sa dostávajú do pľúc, kde sa zabodnú do pľúcnych mechúrikov (ostré ihlice), dráždia ich a postupom času okolo nich môže vzniknúť rakovinový nádor. Ide o silne karcinogénnu látku. Používanie azbestu je na Slovensku zakázané.

Azbestové materiály a nástreky sa považujú za nebezpečný odpad. Na území Slovenska smie azbestové materiály odstraňovať (napr. starú krytinu) iba oprávnená spoločnosť. Oprávnenie vydáva Úrad verejného zdravotníctva. Odstránený azbest musí byť stabilizovaný a uskladnený na skládke s príslušným povolením.[3]

Produkcia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2009 bolo vyprodukovaných po celom svete 2 milióny ton azbestu. Najväčším producentom je Rusko produkujúce asi 50% svetovej ťažby, nasleduje Čína (14%), Kazachstan (10,5%), Kanada (9%) a Brazília (12,5%). Ďalšími významnými producentmi sú USA a Zimbabwe[4].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alleman, J. E., Mossman, B. T., 1997, Asbestos Revisited. Scientific American, s. 54 – 57
  2. Krištín, J., Fejdi, P., Machata, M., 1999, Elektrónovo-optické štúdium silikátových minerálov ako rizikovej zložky prachu. Mineralia Slovaca, 31, s. 143 – 148
  3. Odstraňovanie azbestových materiálov [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online.
  4. Virta, R. L.. Asbestos [online]. minerals.usgs.gov, január 2010, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]