Bábkoherectvo

Bábkoherectvo je druh divadelného herectva, kde znakovú funkciu herca, resp. herečky preberá bábka.[1] Osoba venujúca sa bábkoherectvu sa nazýva bábkoherec, resp. bábkoherečka,[2][3] herec s bábkou, resp. herečka s bábkou[2] alebo bábkar[4] (bábkár), resp. bábkarka[4] (bábkárka),[5] pričom jej profesiu, resp. činnosť aj samotné bábkarske divadelné umenie označuje výraz bábkarstvo[4] (bábkárstvo),[6] ktorý možno použiť aj ako osobné kolektívum.[7]
Typológia
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa priestorového vzťahu k bábke sa rozlišuje vykryté bábkoherectvo a odkryté bábkoherectvo.[1] Pri vykrytom bábkoherectve ostáva osoba bábkoherca, resp. bábkoherečky zakrytá (závesmi, paravánom alebo iným scénickým prvkom ako svetlo či rekvizita), čo vytvára ilúziu skutočného pohybu a samostatnosti bábky.[8] Naproti tomu odkryté bábkoherectvo ponecháva bábkoherca, resp. bábkoherečku viditeľnú pre publikum, čo ruší ilúziu životnosti bábky a vytvára odstup i napätie medzi bábkou a osobou, ktorá ju ovláda, vďaka čomu môže (ale nemusí) slúžiť na jej konfrontáciu s bábkou.[9]
Bábkoherectvo na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa bábkoherectvo vyvinulo prevažne z ľudových divadelných prejavov, pričom významnú úlohu pri jeho rozvoji zohrali české kočovné bábkoherecké skupiny (napr. rodiny Stražanovcov a Anderlovcov). Po roku 1945 sa bábkoherectvo profesionalizovalo v novovzniknutých bábkových divadlách, a to aj vďaka študijnému odboru bábkoherectva na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe.[1] Od 60. rokov 20. storočia sa v slovenskom profesionálnom bábkoherectve začalo cieľavedome uplatňovať odkryté bábkoherectvo.<ref name=EDUS:2:122>
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 bábkoherectvo. In: BLECH, Richard; KUDOLÁNIOVÁ, Ľubica; ŠTÚROVÁ, Nelly; ŽILÁKOVÁ, Milota. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zväzok 1, A – L. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1989. ISBN 80-224-0000-9. S. 47.
- 1 2 bábkoherec. In: BLECH, Richard; KUDOLÁNIOVÁ, Ľubica; ŠTÚROVÁ, Nelly; ŽILÁKOVÁ, Milota. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zväzok 1, A – L. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1989. ISBN 80-224-0000-9. S. 46-47.
- ↑ bábkoherec. In: BUZÁSSYOVÁ, Klára; JAROŠOVÁ, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok A – G. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- 1 2 3 bábka. In: KAČALA, Ján; PISÁRČIKOVÁ, Mária; POVAŽAJ, Matej. Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 64-65.
- ↑ bábkar. In: BUZÁSSYOVÁ, Klára; JAROŠOVÁ, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok A – G. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ bábkarstvo. In: BUZÁSSYOVÁ, Klára; JAROŠOVÁ, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok A – G. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ O používaní osobných kolektív pozri bližšie: HRUBANIČOVÁ, Ingrid. Hráčstvo, kolegovstvo – pár poznámok k premenám interpretácie vyjadrovania významu hromadnosti (kolektívnosti) pri označovaní osôb. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2025, roč. 59, čís. 2. Dostupné online [cit. 2025-12-15]. ISSN 0023-5202.
- ↑ vykryté bábkoherectvo. In: BLECH, Richard; KUDOLÁNIOVÁ, Ľubica; ŠTÚROVÁ, Nelly; ŽILÁKOVÁ, Milota. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zväzok 2, M – Ž. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0001-7. S. 550.
- ↑ bábkoherectvo. In: BLECH, Richard; KUDOLÁNIOVÁ, Ľubica; ŠTÚROVÁ, Nelly; ŽILÁKOVÁ, Milota. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zväzok 2, M – Ž. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0001-7. S. 122.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bábkoherectvo