Bíňa
Bíňa | |
obec | |
Letecký pohľad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Nadmorská výška | 130 m n. m. |
Súradnice | 47°55′20″S 18°38′33″V / 47,922222°S 18,642500°V |
Rozloha | 23,5 km² (2 350 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 411 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 60,04 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1135 |
Starosta | Eva Čákváriová[3] (MOST-HÍD) |
PSČ | 943 56 |
ŠÚJ | 503088 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | +421-36 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 107 943 56 Bíňa |
E-mailová adresa | obecbina@obecbina.sk, starostka@obecbina.sk |
Telefón | 759 91 01 |
Fax | 759 91 18 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Bíňa | |
Webová stránka: obecBina.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Bíňan[4]
|
Bíňa (maď. Bény, staršie slov. názvy Béň, Bíň) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Dejiny
Pobyt rímskych vojsk na území okolo dolného toku rieky Hron
V roku 172 sa v blízkosti castella na dolnom toku rieky Hron nachádzal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti germánskym kmeňom, ohrozujúcim Rímsku ríšu. Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“. Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska.
Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o "zlatom daždi", ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska.
Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.
Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňske valy - mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté.
Bíňsky poklad
108 zlatých mincí z Byzantskej ríše z 5.storočia, nájdený pri zemných prácach v r. 1964 (Jozef Paulík).
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
- Maďari - 89,64 %
- Slováci - 9,04 %
- Rómovia - 0,97 %
- Česi - 0,21 %
- Nemci - 0,07 %
Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
- rímski katolíci - 95,13 %
- bez vyznania - 2,43 %
- protestanti (hl. reformovaní) - 0,83 %
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky románsky románsky Kostol Panny Márie z pred roka 1217 s viditeľnými zvyškami obvodových múrov priľahlého kláštora a kaplnka - rotunda Dvanástich apoštolov z 12. - 13. storočia.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bíňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
Zdroje
- Kolníková, E.: Nález neskororímskych solidov v Bíni, okr. Nové Zámky. Numizmatický zborník X, 5-50, 1968
- bínsky poklad. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 101.
- www.apsida.sk - profil románskeho kostola
- www.apsida.sk - profil románskej rotundy