Búri
Búri, staršie Búrovia, (Boers; čo je afrikánske (a holandské) slovo pre „farmár“) je označenie pre Juhoafričanov nizozemského kalvinistického, frízskeho kalvinistického, francúzskeho hugenotského, valónskeho, flámskeho a nemeckého protestantského (neskôr aj iného) pôvodu, najmä:
- farmárov z oblasti Mysu Dobrej nádeje pre obdobie do 18. storočia a/alebo
- (prvých) osadníkov Transválskej republiky a Slobodného Oranžského štátu (tzv. búrske republiky).
Ich potomkovia sa dnes (najmä čias po druhej búrskej vojne) označujú zvyčajne ako Afrikánci, čo je však slovo často používané aj pre všetkých bielych v Juhoafrickej republike (a aj v tomto zmysle sa niekedy hovorovo zamieňa so slovom Búri).
Prví (holandskí) osadníci prišli do dnešného Kapského Mesta v polovici 17. storočia. Nasledovali ich ďalší prisťahovalci z už uvedených oblastí, ktorých v Európe prenasledovali. V roku 1707 mala ich Kapská kolónia 1779 obyvateľov, prevažne Holanďanov, Nemcov a francúzskych hugenotov. Roku 1808 sa Kapskej kolónie zmocnili Angličania a Búri sa začali presídľovať na sever do oblastí bečuánskych a basutských černošských kmeňov, kde si vytvorili dve samostatné republiky Transválsku republiku a Slobodný Oranžský štát (tzv. búrske republiky). V dôsledku búrskych vojen (1899 - 1902) so Spojeným kráľovstvom republiky zanikli a boli začlenené do britskej Juhoafrickej únie (dnešná Juhoafrická republika).
Do konca 19. storočia boli všetci Búri zámožní farmári využívajúci domorodé obyvateľstvo. Po búrskych vojnách a nálezoch zlata a diamantov sa začali sociálne diferencovať, časť z nich (ale už skôr pod názvom Afrikánci) vytvorila aj belošskú chudobu v mestách.