Bačíkova ulica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′34″S 21°15′12″V / 48,725990°S 21,253405°V / 48.725990; 21.253405
Bačíkova ulica
ulica/námestie
Bačíkova - Mäsiarska ulica - panoramio.jpg
Pohľad na časť ulice
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′34″S 21°15′12″V / 48,725990°S 21,253405°V / 48.725990; 21.253405
Dĺžka 290 m
Vznik 30. roky 19. storočia
PSČ 040 01
Začína na Hlavná
Končí na Moyzesova
Orientácia ulice západovýchodná
Staršie názvy Korunná ulica, Tordássyho ulica, Molotovova ulica
Poloha v rámci štátu
Red pog.svg
Poloha v rámci štátu
Poloha v rámci mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci mesta
Wikimedia Commons: Bačíkova (Košice)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bačíkova ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej východný koniec začína na Hlavnej ulici a západný končí na Moyzesovej ulici. Ulicu križuje Mäsiarska ulica.

V celom profile je dostupná autom. Na ulici sa nachádza Štátny oblastný archív a Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie UPJŠ.

Názov ulice[upraviť | upraviť kód]

Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý na tejto ulici vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov. V roku 1945 ju pomenovali po komunistickom ministrovi zahraničných vecí Sovietskeho zväzu V. M. Molotovovi. Koncom 50. rokov bola ulica pomenovaná po košickom rodákovi, študentovi práva v Budapešti a príslušníkovi protifašistického odboja Jankovi Bačíkovi.[1][2][3]

História[upraviť | upraviť kód]

Dnešná Bačíkova ulica bola vytýčená po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve pozostatkov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Na juhovýchodnej strane ulice stojí nárožná budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto mieste postavili prvý prízemný dom v polovici 40. rokov 19. storočia. V roku 1869 ho kúpil mešťan Andrej Tordássy. Neskôr mesto dalo budovu k dispozícii Košickému dobročinnému ženskému spolku, ktorý tu zriadil sirotinec. Od roku 1899 v ňom bola prvá mestská pôrodnica, ktorú založil spolok zvaný Biely kríž.[1]

Keďže košickej Obchodnej a priemyselnej komore nepostačovali priestory prenajaté v budove Košickej hypotečnej banky, už od roku 1926 vznikla otázka výstavby vlastnej budovy. Na pozemku po zbúranom Tordássyho dome začala 15. augusta 1929 sa začalo s výstavbou podľa projektov Ľudovíta Oelschlägera, následne bola v októbri 1930 stavba ukončená.[1]

Na prízemí budovy boli zo strany Hlavnej ulice pôvodne aj viaceré obchodné miestnosti. Po roku 1948 však tieto predajne zrušili a prízemnú časť fasády medzi oknami obložili travertínovým obkladom. Od roku 1948 v budove sídlil krajský výbor Komunistickej strany Slovenska. V 60. rokoch priestory využívala Štátna banka československá. Potrebám Všeobecnej úverovej banky slúžila budova do roku 2019. Na protiľahlej strane ulice vznikli v rokoch 1898 a 1900 dva veľké činžové domy. Starší z nich stojí na terajšej križovatke s Mäsiarskou ulicou.[1]

Od roku 1919 dom vlastnil majiteľ továrne na šamotové výrobky a kachľové pece František Ballo a od začiatku roku 1926 prešlo vlastníctvo na Škodove závody z Plzne. Administratívne priestory využívali Penzijný ústav pre úradníkov a sekretariát Maďarskej národnej strany. Až do polovice 80. rokov boli v dome najmä nájomné byty, potom dom patril Výskumnému ústavu elektrických strojov točivých.[1]

Ďalší dom viac na pravo vznikol v rokoch 18991900. Postaviť ho dal pre vojenské účely podnikateľ Henrich Fodor. Následne po jeho smrti bol takmer celý prenajatý vojsku. Priestory po armáde boli v roku 1919 prenajaté redakcii novín Slovenský Východ, ktorá tu pôsobila až do roku 1933. Sídlili tu aj redakcie ďalších slovenských periodík – časopisu Vesna a týždenníka Slovenský ľud. Kancelárie tu mala aj Československá tlačová kancelária a nachádzali sa tu aj konzuláty Poľska a Nemecka.[1]

Po roku 1945 bývalé kancelárie prispôsobili na nájomné byty. V roku 1973 budovy vyčlenili pre potreby terajšiemu Štátneho archívu.[1]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g JESENSKÝ, Mikuláš. Bačíkova ulica - v minulosti Korunná, Tordássyho i Molotovova [online]. Košice : kosicednes.sk, 08.06.17, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
  2. Katalóg ulíc [online]. Košice : kosice.sk, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
  3. Prečo sa vaša ulica volá - Bačíkova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-01-29. Dostupné online [cit. 2020-02-02]. ISSN 1335-4418.