Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baňa
vrch
Baba pred Štiavnicou
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Ján
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 859 m n. m.
Súradnice 48°56′33″S 19°38′28″V / 48,9424°S 19,641°V / 48.9424; 19.641
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baňa (1 859 m n. m.) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 15 km južne od Liptovského Mikuláša.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[2] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovský Ján.[3] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba a Iľanovo, východným Nižná a Vyšná Boca a južným smerom Jarabá a Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Baba sa nachádza v rázsoche, vybiehajúcej severným smerom z Ďumbiera na Ludárovu hoľu (1 732 m n. m.). Západným smerom susedí Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), Konské (1 875 m n. m.) a Chopok (2 024 m n. m.), severným Prašivá (1 667 m n. m.), Tanečnica (1 681 m n. m.) a Ludárova hoľa, východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.) a Štiavnica (2 025 m n. m.) a južným Ďumbier (2 046 m n. m.).[4] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza potok Bystrá a z východných Ludárov potok, oba smerujúce do Štiavnice. Masív patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[1]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnato hôľnatý hrebeň i vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný odbočením z hlavného hrebeňa. Vzhľadom na chránené územie je tu však pohyb turistov nežiadúci.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-18]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-18]. Dostupné online.
  3. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  4. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]