Baššár al-Asad
Baššár al-Asad | ||||||||
Asad v roku 2024 | ||||||||
19. prezident Sýrie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 17. júl 2000 – 8. december 2024 | ||||||||
Viceprezident | Farúk al-Šará, Nadžáh al-Attár | |||||||
| ||||||||
1. tajomník strany BAAS | ||||||||
V úrade 20. júna 2000 – 8. december 2024 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | بشار حافظ الأسد | |||||||
Narodenie | 11. september 1965 (59 rokov) Damask, Sýria | |||||||
Politická strana | Baas | |||||||
Alma mater | Damaská univerzita | |||||||
Profesia | oftalmológ | |||||||
Vierovyznanie | moslim (alavit) | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | Háfiz, Zajm, Karím | |||||||
Odkazy | ||||||||
Baššár al-Asad (multimediálne súbory) | ||||||||
Baššár Háfiz al-Asad (nesprávne prepisy: Bašár..., ...Assad; arab. بشار حافظ الأسد - prepis podľa spisovnej arabčiny: Baššár Háfiz al-Asad) je bývalý prezident Sýrskej arabskej republiky a zároveň bývalý generálny tajomník sýrskej odnože strany Baas. V oboch funkciách vystriedal svojho otca, Háfiza al-Asada, ktorý krajinu viedol 29 rokov.
Život pred nastúpením do úradu
[upraviť | upraviť zdroj]Baššár al-Asad sa narodil ako druhorodený syn do rodiny alavitov, vetvou vyznávačov šiitskeho islamu, ktorí sú v Sýrii síce menšinou, no zastávajú všetky významné funkcie v štáte. Pôvodne jeho otec, Háfiz al-Asad pripravoval syna Básila ako svojho nástupníka, keďže bol prvorodený. Samotný Baššár bol oproti svojim trom súrodencom tichej povahy a o politiku a vojenstvo sa pôvodne vôbec nezaujímal. Preto vyštudoval medicínu na Damaskej univerzite v roku 1988, na čo 4 roky pracoval v najväčšej sýrskej vojenskej nemocnici, potom odišiel do Anglicka, kde sa špecializoval ako oftalmológ. Jeho starší brat, plánovaný nástupca otca, zahynul pri autonehode v roku 1994, a tak sa Baššár vrátil do Sýrie a nastúpil na vojenskú akadémiu. V roku 1998 sa postavil na čelo vedenia sýrskej okupácie Libanonu. 10. júna 2000, po smrti svojho otca, bol ako jediný kandidát zvolený do úradu prezidenta. V decembri 2000 sa oženil so svojou ženou, Asmou.
V úrade prezidenta
[upraviť | upraviť zdroj]Do prezidentského úradu ho zvolili v referende s 97,2% podporou. Parlament rýchlo schválil zníženie minimálneho veku potrebného pre nastúpenie do úradu prezidenta z 40 na 34 rokov, čo vtedy bol Baššárov vek. V zahraničnej politike je Asad kritikom USA a Izraelu, podporuje libanonské hnutie Hizballáh. 27. mája 2007 ho zvolili na ďalšie sedemročné obdobie, takisto bez protikandidáta, s podporou 97,6%.
Po vypuknutí protestov
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypuknutí protestov v Sýrii v januári 2011 sa začali ozývať hlasy za zosadenie Baššára al-Asada kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre výnimočný stav, ktorý v krajine platil od roku 1963. Ten bol vo februári 2011 zrušený a Asad následne prisľúbil reformy, no protesty pokračovali. 27. februára 2012 bola prijatá nová ústava, schválená v referende 90% voličov pri 57% účasti, ktorá ukončila vládu jedinej strany, plánované hospodárstvo, upravila požiadavky na kandidátov do úradu prezidenta, zakázala diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, pôvodu, či jazyka a garantovala náboženskú slobodu s tým, že islamské právo je inšpiráciou pre sýrske právo. Napriek tomu protesty pokračujú aj naďalej, pričom prepukli až do občianskej vojny. Baššár al-Asad sa však podľa výsledkov volieb tešil podpore obyvateľstva a tvrdil, že protesty sú umelo vyvolané a opozícia je podporovaná Západom, arabskými krajinami a džihádistami.
Dňa 3. júna 2014 bol Baššár al-Asad po tretíkrát zvolený za prezidenta Sýrskej republiky s podporou 88,70 % voličov spomedzi troch kandidátov, v zmysle novej ústavy opätovne na sedemročný mandát[1]. Prezidentskú prísahu zložil 16. júla 2014.
Pád
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri 2024 podnikla koalícia rebelských povstaleckých síl viacero ofenzív s cieľom zvrhnúť Asadov režim.[2] V priebehu 11 dní, ráno 8. decembra, vstúpili povstalecké sily do Damasku. Assad utiekol do Moskvy, kde jemu a jeho rodine bol od ruskej vlády udelený azyl.[3] Krátko na to padol Damask a s ním aj jeho režim.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FRANTIŠEK ŠKVRNDA, JALAL SULEIMAN: Bašár al-Asád znovu zvolený za prezidenta Sýrie alebo O pokračujúcej škodlivosti dvojtvárnej politiky Západu, 09. JÚN 2014, Nové Slovo Archivované 2015-02-05 na Wayback Machine
- ↑ TASR. Sýria: Džihádisti postupujú na Homs, ich cieľom je zvrhnúť Asadov režim [online]. .týždeň - iný pohľad na spoločnosť, 2024-12-06, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online.
- ↑ TA3, televízia. Sýrsky prezident Asad je v Moskve, tvrdia ruské agentúry. Od úradov mal so svojou rodinou získať azyl [online]. ta3, 2024-12-08, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Sýria: Povstalci vyhlásili, že krajina je oslobodená od tyrana Asada [online]. TERAZ.sk, 2024-12-08, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baššár al-Asad
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bashar al-Assad na anglickej Wikipédii.