Baštianska kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°11′02″S 19°58′23″V / 48,184°S 19,973°V / 48.184; 19.973
Baštianska kotlina
geomorfologická časť
Cerovej vrchoviny
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Rimavská Sobota
Časť Petrovskej vrchoviny
Hranice Hajnáčska vrchovina, Petrovská vrchovina
Mestá Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta
Rieky Gortva, Veľký potok, Malý potok
Súradnice 48°11′02″S 19°58′23″V / 48,184°S 19,973°V / 48.184; 19.973
Najnižší bod údolie Gortvy
 - poloha severný okraj územia
 - výška cca 230 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baštianska kotlina je geomorfologickou časťou Petrovskej vrchoviny, podcelku Cerovej vrchoviny.[1] Leží v jej juhozápadnej časti, na juhozápade okresu Rimavská Sobota.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Petrovská vrchovina. Južnú časť vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, západným a severným smerom nadväzuje Hajnáčska vrchovina, východným smerom pokračuje podcelok Petrovská vrchovina.[1]

Prevažná časť kotliny patrí do povodia Gortvy, prítoku Rimavy. Priberá tu viaceré menšie prítoky, z nich najvýznamnejšie sú Veľký a Malý potok, Jablonec a Čoma. V južnej časti pramení potok Tarna, smerujúci južným smerom do Maďarska, východný okraj odvodňuje Mačací potok, vedúci do rieky Rimavy. V kotline ležia obce Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta, Tachty, Večelkov, Petrovce a Dubno. Prístup do sídiel zabezpečujú cesty III. triedy, smerujúce zo severu a východu, no prístup je možný i z južného smeru z Maďarska.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Cerovej vrchoviny nie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti, ktorá kotlinu obklopuje. Osobitne chránené územia sú chránený areál Beležír a prírodná rezervácia Vodná nádrž Gemerský Jablonec.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cerová vrchovina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a ani Baštianska kotlina nie je výnimkou. Atraktívne sú skôr blízke lokality, napríklad národná prírodná rezervácia Pohanský hrad, či prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch s hradnou zrúcaninou. žltá turistická značka Žlto značený turistický chodník vedie z Petroviec cez chránený areál Fenek na štátnu hranicu, ktorú kopíruje zelená turistická značka zeleno značená trasa.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]