Baštianska kotlina
| Baštianska kotlina | |
| geomorfologická časť Cerovej vrchoviny | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Časť | Petrovskej vrchoviny |
| Hranice | Hajnáčska vrchovina, Petrovská vrchovina |
| Mestá | Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta |
| Rieky | Gortva, Veľký potok, Malý potok |
| Súradnice | 48°11′02″S 19°58′23″V / 48,184°S 19,973°V |
| Najnižší bod | údolie Gortvy |
| - poloha | severný okraj územia |
| - výška | cca 230 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baštianska kotlina je geomorfologickou časťou Petrovskej vrchoviny, podcelku Cerovej vrchoviny.[1] Leží v jej juhozápadnej časti, na juhozápade okresu Rimavská Sobota.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Kotlina sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Petrovská vrchovina. Južnú časť vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, západným a severným smerom nadväzuje Hajnáčska vrchovina, východným smerom pokračuje podcelok Petrovská vrchovina.[1]
Prevažná časť kotliny patrí do povodia Gortvy, prítoku Rimavy. Priberá tu viaceré menšie prítoky, z nich najvýznamnejšie sú Veľký a Malý potok, Jablonec a Čoma. V južnej časti pramení rieka Trnava (Tarna), smerujúca južným smerom do Maďarska, východný okraj odvodňuje Mačací potok, vedúci do rieky Rimavy. V kotline ležia obce Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta, Tachty, Večelkov, Petrovce a Dubno. Prístup do sídiel zabezpečujú cesty III. triedy, smerujúce zo severu a východu, no prístup je možný i z južného smeru z Maďarska.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Cerovej vrchoviny nie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti, ktorá kotlinu obklopuje. Osobitne chránené územia sú chránený areál Beležír a prírodná rezervácia Vodná nádrž Gemerský Jablonec.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Cerová vrchovina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a ani Baštianska kotlina nie je výnimkou. Atraktívne sú skôr blízke lokality, napríklad národná prírodná rezervácia Pohanský hrad, či prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch s hradnou zrúcaninou.[3] 
Žlto značený turistický chodník vedie z Petroviec cez chránený areál Fenek na štátnu hranicu, ktorú kopíruje 
zeleno značená trasa.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.