Baťove závody (Partizánske)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Baťove závody v Partizánskom vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta, v ktorom budú môcť ľudia nájsť prácu, bývanie aj oddych. V závodoch sa výroba sústreďovala na obuvnícku výrobu, ktorá tam prevláda aj dnes.

Koncepcia ideálneho mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Baťa bol geniálny obchodník, ktorý pochopil, že pre vytvorenie ideálneho mesta je potrebné prepojenie práce, bývania, športu a oddychovej zóny. Tak sa mal odstrániť negatívny vplyv výroby na bývanie, či zabezpečiť nerušený oddych po práci. Úsilie architektov však smerovalo ďalej k ozdraveniu vzťahov v spoločnosti k modelovaniu lepšieho života moderného človeka. Zlínska architektúra predstavovala symbiózu uvoľnenej hromadnej výstavby, zelene a dômyselného urbanizmu. Za základnú urbanistickú myšlienku je považovaná idea záhradných miest E. Howarda. Baťovi sa podarilo vo svojej zlínskej stavebnej kancelárii sústrediť viacerých významných architektov. Napr.: arch. J. Voželník, R. Podzemný, M. Lorenc a samozrejme významný architekt Vladimír Karfík. Kľúčovou osobnosťou v procese prípravy regulačného plánu pre Baťovany bol Jiří Voženílek. Regulačný plán mesta, podľa ktorého sa v roku 1939 začalo stavať, vychádzal z ideálneho plánu priemyselného mesta pre 5.000 až 15.000 obyvateľov, ktorým sa Voženílek zaoberal už predtým.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Baťa mal snahu, samozrejme, rozvíjať svoju myšlienku aj na Slovensku. Lokality, o ktoré mal Baťa záujem boli hlavne málo rozvinuté regióny so silným potenciálom a dobrým dopravným napojením. Ján Baťa (následník Tomáša Baťu) kúpil v roku 1929 vtedy najväčšie garbiarne v Strednej Európe v Bošanoch. V Bošanoch nemala výroba tendenciu sa ďalej vyvíjať, preto Baťa zakúpil pozemky v chotári blízkej obce Šimonovany, kde začal budovať v roku 1939 nové mesto – Baťovany (neskôr premenované na Partizánske). Vzápätí však došlo k vytvoreniu samostatného Slovenského štátu, čo skomplikovalo situáciu, pretože Baťa pôsobil na Slovensku ako zahraničný investor. Ján Baťa bol však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody.

Batizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Fenomén Baťa nepreslávila len charakteristická architektúra, ale najmä tzv. batizmus, dobre organizovaná efektívna výroba a predaj. Súčasťou tohto systému bolo napríklad zavedenie dielenskej samosprávy (jednotlivé dielne fungovali ako samostatné hospodárske jednotky), odmeňovanie v podobe účasti na zisku (pohyblivá zložka mzdy stimulujúca k vyšším pracovným výkonom), uplatnenie podrobného plánovania (pripravovali sa dlhodobé i denné plány výroby, práce, predaja rozvoja a podobne), výstavba vlastnej siete predajní, (v roku 1931 bolo vo svete už 2 500 domov Baťovych Služieb), stratégia predaja výrobkov za nízke ceny a ich taktické stanovovanie (napr. od roku 1922 všetky ceny končili číslom 9) a úderná reklama ako významný nástroj na dosiahnutie úspechu systému.

Továrenská výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Baťova ideológia vychádzala z tzv. amerického systému komplexnej organizácie továrenskej výroby. Vytvárala dojem priemyselnej civilizácie. Hlavným a dominantným prvkom urbanistického priestoru bola továrenská budova s konštrukčným modulom 6,15 x 6,15 m. V Baťovanoch sa mali pôvodne vyrábať obuvnícke stroje, ale až po rozdelení Česko-Slovenska sa vzhľadom na ekonomické a politické zámery výroba zmenila na obuvnícku. Výroba v továrni začala doslova "za pochodu", vzhľadom na to, že stavebné úpravy sa ešte len dokončovali. Okná neboli pozasklievané a priemyselnú paru, nevyhnutnú pre obuvnícku výrobu, nedodávala elektráreň, ale lokomobila. Situácia nebola priaznivá ani z politickej strany, pretože všade hrozila vojna.

Továreň prilákala do mesta novú a lacnú pracovnú silu, ktorá ešte nedávno bojovala so zbraňou v ruke proti fašizmu. Teraz sa stala hybnou výroby i celého života v závode a v meste.

Etážovka[upraviť | upraviť zdroj]

Tzv. etážovky sú troj-až päťpodlažné výrobné objekty, ktoré sú najstarším produktom zlínskeho projekčného ateliéru. Typový projekt etážovky s vertikálnym komunikačným jadrom v sterde priečelia pochádza pravdepodobne z roku 1924. jeho konštrukčným zákaldom bol štandardizovaný železobetónový monolitický skelet s rozpätím 6,15 x 6,15 m s obvodovou výplňou z tehlového muriva a okien s jednoduchým zasklením. Nosným systémom etážovky bol skelet, ktorý tvorili hranaté stĺpy. V roku 1930 ich nahradili stĺpy s okrúhlym profilom. Montovali sa posuvným oceľovým debnením. Štandardná etážovka má základný tvar s rozmermi 3 polia na šírku a 13 polí na dĺžku. K tomuto základnému tvaru je osadená časť hygienických zariadení a vertikálne komunikačné jadro s rozmermi 1 pole na šírku a 3 polia na dĺžku.

Dispozícia závodov[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Voželník pracoval v priebehu vojnových rokov na návrhu novej výrobnej budovy. V baťovanoch začali s jej stavbou v roku 1942, kde podľa projektu vznikli dve nové etážovky. Priestor novej výrobnej budovy stále zahŕňal 13 konštrukčných polí typického skeletu. Novinkou bolo nové pole s komunikačným jadrom, hygienickými zariadeniami a šatňami, ktoré pribudlo po oboch stanách skeletu. Zmenila sa aj svetlá výška podlaží, čím sa znenil aj vonkajší vzhľad budovy.

Podľa projektu zlínskej stavebnej kancelárie postavili v rokoch 1943 – 1944 pri vstupe do výrobného areálu trojpodlažnú administratívnu budovu s rozmermi 4 polia na šírku a 15 polí na dĺžku. V strede dispozície bol vstup do budovy a schodisko.

Vo výrobnom priestore sa radili výrobné budovy šachovnicovo a navzájom ich spájanli s dopravnými zariadeniami. Výstavba sa realizovala postupne, tak ako aj výroba.

Pred znárodnením stálo v areáli továrne štrnásť rôznych objektov vrátane výrobnývh hál, elektrárne, tehelne, halovej strojárne, administartívnej budovy a jedálne. Areál bol v priebehu rokov dostavovaný. Dostavba sa vždy konala s rešpektovaním pôvodných plánov. Väčšina obejktov v areáli výrobného závodu dodnes slúži výrobným a skladovým účelom. Viaceré budovy majú upravenú fasádu, taktiež aj prvá miestna trojetážovka. Pôvodné murivo bolo tehlové a neomietnuté. V súčasnosti je prekryté červenou omietkou. Zachované ostalo plastické I farebné odlíšenie skeletu od výplňového muriva a taktiež pôvodné okná a podlahy. Budovy odkúpili súkromníci a dostali novú funkčnú náplň. Mnohé objekty v areáli dnes nie sú využité, dôsledkom čoho chátrajú, ale stále reprezentujú baťovskú architektúru.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • bulla, M. – Moravčíková,H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002. s. 119, 401
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, Perfekt 2007.111
  • Moravčíková, H.: Baťovany – Partizánske:vzorné slovenské priemyselné mesto, Architektúra & Urbanizmus s. 37/2003,3/4.115 – 126
  • Mikloš, P.: Znovuobjavenie funkčného mesta Partizánske, Bratislava, Vydavateľstvo spolku architektov 2005. s. 7-20

Súradnice: 48°37′43″S 18°22′06″V / 48,628695°S 18,368196°V / 48.628695; 18.368196