Baba (Praha 6)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dům Maule - architekt J. Gočár
Dům Kytlica - architekt J. Gočár
Dům Suk - architektka H. Kučerová-Záveská
Dům Sutnar - architekt O. Starý
Dům Palička - architekt M. Stam
Dům Mojžíš-Lom - architekt J. Gočár
Dům Zaorálek - architekt L. Žák
Dům Janák - architekt P. Janák

Baba je architektonicky významná vilová štvrť v Prahe-Dejviciach. Územie s rozlohou asi 3 hektáre je vymedzené ulicami Matějská, Nad Paťankou, Na Ostrohu, Na Babě, Jarní a Průhledová. Baba leží na rovnomennom skalnom návrší v nadmorskej výške 264 – 267 m medzi ľavým brehom Vltavy a Šáreckým potokom.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Názov Baba sa vyskytuje už v 15. storočí, oblasť bola osídlené už v mladej kamennej dobe, čo preukázali početné archeologické nálezy zo 70. rokov 20. storočia. V stredoveku tunajšie priestory patrili k osade Horná Šárka (pôvodne Újezdec) a rozprestierali sa tu vinohrady. Na začiatku 15. storočia ich zakladal Jiřík z Janovic, prepošt svätovítskej kapitoly, ku ktorej osada patrila. Na mieste najstarších vinohradov na južnej strane bol neskôr postavený statok Paťanka, ktorý pripomína už len dnešný názov ulice Nad Paťankou. Ďalšie vinice založil roku 1622 novomestský mešťan Jindřich Žežula. Neskorší majiteľ tejto vinice Servác Engel z Engelflussu, mešťan, garbiar a odvážny obranca Prahy proti Švédom v roku 1648. Ten dal vedľa vinice postaviť po roku 1650 viničný lis. Ten bol neskôr prestavaný na letohrádok. V roku 1673 kúpil vinicu aj s objektom letohrádku dekan metropolitnej kapitoly u sv. Víta Tomáš Ján Pěšina z Čechorodu. Po ňom bola vinica nazývaná Dekanka alebo Čechorodka. V 40. rokoch 18. storočia bol letohrádok bavorskými a francúzskymi vojskami poškodený a vypálený a v roku 1748 boli pozemky pripojené k Šáreckému hospodárskemu dvoru. V roku 1858, keď sa stavala železnica z Prahy do Podmokel, boli pozostatky letohrádku upravené na romantickú zrúcaninu s masívnymi stenami a klenutým oknami a stal sa obľúbeným miestom výletov.

Funkcionalizmus[upraviť | upraviť kód]

V druhej polovici dvadsiatych a na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia sa v architektúre odohrávali udalosti, ktoré predznamenali jej vývoj v budúcnosti. Zrodil sa funkcionalizmus, medzinárodný sloh. Na programe dňa boli otázky moderných domov, moderného bývania. Synonymom pokroku bola modernosť. Nešlo už len o to, postaviť moderný dom – rovnako dôležité bolo usadiť ho do súvislosti s okolím, takže na zelených lánoch vyrastali celé modelové štvrte. Architektúra a urbanizmus sa spolu začali uberať ruka v ruke, sledoval sa rovnako inžiniersky (použitie nových materiálov a technológií) ako sociálny aspekt, architektúra sa viac ako umením stávala vedou. Uvažovalo sa o typizácií, hľadal sa ideál dostupný širokým masám. V štuttgartskom Weissenhofe vznikla osada, ktorá bola predchodkyňou Pražskej Baby. Pôvodne ju mal celú navrhnúť Mies van der Rohe, ale spoznal, že by bola škoda, keby svoj názor nemohli prejaviť aj iní tvorcovia, takže sa uspokojil s jedným blokom domov a dal priestor ďalším kolegom z Európy. Prejavili sa tak mnohý kľúčový architekti z Európy ako: Le Corbusier, Walter Gropius, Peter Behrens a iný. Architektom išlo o typizáciu, teda o možnosť priemyselnej výroby jednotlivých prvkov v súvislosti s využitím moderných technológií a prefabrikátov. O rok neskôr sa pod vplyvom Štuttgartu uskutočnila v Brne podobná prehliadka nazvaná Nový byt v rámci rozsiahlej výstavy súdobej kultúry. Podobné funkcionalistické kolónie však pražská Baba prekonala počtom domov a stala sa európskym unikátom, ktorý zaujíma veľa odborníkov.

Stavba Baby[upraviť | upraviť kód]

Baba, predtým využívaná ako vinohradnícka oblasť bola miestom, na ktorej sa v roku 1928 rozhodol Zväz československého diela vybudovať modernú záhradnú vilovú osadu, ktorá by sa stala inšpiráciou a vzorom moderného bývania pre širšie vrstvy obyvateľstva. Organizácie projektu sa ujal architekt Pavel Janák. Celková koncepcia Baby je postavená horizontálne po vrstevniciach na plytkých parcelách. Na Babe prišiel Janák so zaujímavým urbanistickým riešením. Pre poskladanie jednotlivých domov použil spôsob striedavej zástavby, ktorá pripomína šachovnicový systém. Výsledkom je skutočnosť, že sa domy navzájom nerušia vo výhľade, ktorý na Babe znamenal jednu z prvoradých kvalít. Z finančných dôvodov sa investormi stali príslušníci vyššej strednej vrstvy, a ti nechceli bývať v radových domoch. Nakoniec teda nevznikol žiaden univerzálny rodinný dom, ale jednotlivé moderné voľne stojaca dvoch až trojposchodové rodinné vily obklopené záhradami. Domy mali obmedzenú výmeru a architektov taktiež obmedzovali rozpočtové limity. Nakoľko všetky budovy boli postavené v modernom štýle funkcionalizmu, majú niektoré zhodné prvky, predovšetkým rovné strechy, obdĺžnikový pôdorys a väčšinou dvojpodlažný vzhľad škatúľ, ktoré sú však rôzne tvarované. Sú buď tehlovej alebo železobetónovej konštrukcie s hladkou bielou fasádou. Severné strany budov priliehajú k ulici, široké okná na južnej strane otvárajú krásny pohľad na mesto. Dispozície sú racionálne usporiadané.

Prvými obyvateľmi osady Baba boli: architekt Pavel Janák, riaditeľ Umeleckopriemyselného múzeá Karel Herain, grafik Ladislav Sutnar, ďalej výtvarníčka Emilia Paličková, maliar Cyril Bouda, spisovateľ Václav Řezáč, dekan lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Bělehrádek, riaditeľ Národného divadla Stanislav Mojžiš-Lom a ďalší. Títo ľudia svojim kladným postojom k modernej architektúre a životnému štýlu napomohli k tomu, že sa projekt pražskej Baby vôbec mohol uskutočniť. Stavba moderných domov začala v roku 1932 a za niekoľko mesiacov tu už bola prezentovaná výstava moderného bývanie. Verejnosti bolo na sedem týždňov sprístupnených dvadsať domov v rôznej fáze výstavby. Až dvanásť tisíc ľudí si bolo prezrieť výstavu, ktorá bola na danú dobu nevídaná. Prezentovala bývanie vo funkcionalistickom štýle, ktoré zaujalo aj širokú verejnosť. V nasledujúcich ôsmich rokoch sa kolónia rozrástla na tridsaťtri víl, na ktorých sa podieľali architekti z niekoľkých generácií: Adolf Benš, Antonín Černý, Josef Fuchs, Josef Gočár, Josef Grus, Antonín Heythum, Pavel Janák, František Kavalír, František Kerhart, Jan Evangelista Koula, Hana Kučerová-Záveská, Evžen Linhart, Ladislav Machoň, Oldřich Stary, František Zelenka a Ladislav Žák. Medzi nimi bol jediný cudzinec, ktorý sa už predtým podieľal na osade v štuttgartskom Weissenhofe, Holanďan Mart Stam. Vďaka nevýdanej pestrosti zastúpenia rôznych architektov Baba nepôsobí uniformne, nudne a jednotvárne.

Baba predstavuje ukážkový príklad vilového bývania v kvalitnej lokalite, pri ktorej sa uplatnili najmodernejšie a najprogresívnejšie metódy navrhovania a výstavby v danej dome. V európskom kontexte je jedným s najvýznamnejších diel architektúry dvadsiateho storočia. Vzťah terajších majiteľov k víl na Babe je často necitlivý, vzhľadom na uchovanie pôvodného vzhľadu budov. Aj keď v posledných rokoch bolo urobených veľa úprav, vydržala táto vzácna funkcionalistická pamiatka už vyše 70 rokov. V roku 1993 ju Rada mesta Praha vyhlásila za pamiatkovú zónu.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Benešová Marie: Česká architektura v proměnách dvou století 1780-1980. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1984.