Babiná (vrch vo Volovských vrchoch)
| Babiná | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Spišská Nová Ves, Rožňava |
| Obce | Hnilec, Mlynky, Vlachovo, Dobšiná |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Knola |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 277,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′49″S 20°27′47″V / 48,8302°S 20,463°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Rakovca |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Babiná[1] (1 277,5 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Hnilec, približne 6 km východne od Dobšinej.[5] Je najvyšším vrchom podcelku.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Knola.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Spišská Nová Ves a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Hnilec[1], Mlynky, Vlachovo a mesta Dobšiná. Najbližšími sídlami sú východne situovaný Hnilec, severozápadne ležia Mlynky, západne Dobšiná a juhozápadne Vlachovo.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Babiná leží v rázsoche, ktorá vybieha severným smerom z hlavného hrebeňa medzi sedlom Súľová a Smrečinkou (1 266 m n. m.). Severne sa nachádza Viničiar (1 144 m n. m.), Veľká Knola (1 266 m n. m.), Muráň (1 260 m n. m.) a Malá Knola (1 160 m n. m.), východne vrch Nad Javorom (1 088 m n. m.), Pálenica (1 115 m n. m.), Surovec (1 205 m n. m.) a Hoľa (1 268 m n. m.), južne Peklisko (1 070 m n. m.), Smrečinka (1 266 m n. m.) a Stromiš (1 192 m n. m.) a západne Ostrá (1 014 m n. m.), Martinka (1 027 m n. m.) a Dobšinský kopec (974,1 m n. m.).[3] Oblasť patrí do povodia blízkeho Hnilca, kde vodu odvádzajú zväčša krátke potoky. Vrcholom vedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva len nízka vegetácia[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške je tak možné pozorovať mnohé vrcholy pohoria, no tiež Čiernu horu, Branisko, Čergov, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej turistickej značke:
- od severozápadu z osady Rakovec
- od juhu z Vlachova cez rázc. Pod Smrečinkou (Cesta hrdinov SNP)
- po
červeno značenej magistrále cez rázc. Pod Smrečinkou:
- od severozápadu zo sedla Dobšinský kopec cez Ostrú
- od východu zo sedla Súľová[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- 1 2 Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.