Bachureň (vrch)
| Bachureň | |
| vrch | |
 Vrch s pozadím Tatier
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okresy | Prešov, Sabinov |
| Obce | Lipovce, Renčišov |
| Pohorie | Bachureň |
| Povodia | Hornád, Torysa |
| Nadmorská výška | 1 081,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′25″S 20°55′21″V / 49,0904°S 20,9226°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Lipovce
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bachureň (1 081,5 m n. m.[1]) je najvyšší vrch rovnomenného pohoria, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti.[2] Nachádza sa približne 15 km západne od Sabinova.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch sa nachádza v strednej časti pohoria, približne 2 km severne od obce Lipovce, časť Lačnov.[3] Nachádza sa v Prešovskom kraji, na rozhraní okresov Prešov a Sabinov a zasahuje do katastrálneho územia obcí Renčišov a Lačnov.[4] Masív leží v povodí riek Hornád (Svinka) a Torysa.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Bachureň je súčasťou rozsiahleho masívu v tvare podkovy, ktorý je najvyššou časťou celého pohoria. Na severozápade dosahuje 1 028 m n. m. vrchom Žliabky, pokračuje dominantnou Bachurňou a končí na juhozápade 1 063 m n. m. vysokou Magurou.[5] Východné svahy masívu odvodňujú prítoky riečky Malá Svinka, smerujúcej do Hornádu, západné úpätie odvádza vodu potokom Čierny močiar do Slavkovského potoka, ústiaceho do Torysy.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholová časť je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady, tie sú však možné z odlesnených častí hrebeňa. Bachureň tak ponúka obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí, predovšetkým Levočské vrchy, Branisko, Čiernu horu a Čergov. Pri ideálnych podmienkach sú pozorovateľné Vysoké Tatry, no aj Kráľovohoľské Tatry s Kráľovou hoľou.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zeleno značenom turistickom chodníku:
- po
červeno značenej trase:
- z obce Hermanovce cez vrch Bučie (1 005 m n. m.) a sedlo Bachureň (pripojenie na )
- z Nižného Slavkova cez sedlo Bachureň
- z obce Hermanovce cez vrch Bučie (1 005 m n. m.) a sedlo Bachureň (pripojenie na
- po
žltej trase z Renčišova cez sedlo Buče (pripojenie na )[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 42.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.