Bahrain International Circuit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bahrain International Circuit
Miesto Sakhir, Bahrajn
Bahrain International Circuit--Grand Prix Layout.svg
Časové pásmo GMT +3
Hlavné podujatia F1, GP2, F3, V8 Supercars,
Bahrain GT Festival, Drag racing, MotoGP
Dĺžka okruhu 6,299 kilometra (3,914 míľ)
Počet zákrut 23
Rekord kola 1:58,287 (Fernando Alonso, Ferrari, 2010)

Bahrain International Circuit (arab. حلبة البحرين الدولية) je názov okruhu, ktorý sa používa pre preteky Formule 1 a preteky iných sérií už od roku 2004.

Vybudovanie tohto okruhu sa stalo národným cieľom pre Bahrajn, podľa návrhu korunného princa Šejka Salman bin Hamad Al Khalifa. Korunný princ je taktiež čestným prezidentom Automobilovej Federácie Bahrajnu.

Okruh bol navrhnutý nemeckým architektom Hermannom Tilkem, ktorý navrhol aj iné okruhy pre Formulu 1 (napríklad Yas Marina Circuit v Abú Zabí). Stavba stála približne 150 miliónov amerických dolárov.

Charakteristika trate[upraviť | upraviť zdroj]

Budova pre VIP hostí (Sakhir Tower)

Okruh má niekoľko dlhých roviniek, ktoré poskytujú jazdcom príležitosť na predbiehanie. Napriek tomu okruh v Bahraine nepatrí medzi mimoriadne rýchle trate, práve kvôli technickej pasáži medzi zákrutami 6 až 15. Kvôli problémom s pieskom je povrch trate počas pretekárskeho víkendu ošetrovaný špeciálnou látkou. Cieľovú a zároveň aj najdlhšiu rovinku na trati (1 090 m) zabezpečuje 12 km zvodidiel a 82 000 kusov pneumatík. Ostatné tri rovinky majú dĺžku 555, 680 a 750 m. Najrýchlejším miestom na trati je koniec cieľovej rovinky, popri ktorej sa tiahne hlavná tribúna s 10 500 sedadlami. Naopak najpomalším miestom je zákruta číslo 18 (na jednotku pribl. 65 km/h). Veľmi pomalá je i kombinácia zákrut číslo osem a deväť. Jazdci na okruhu počas jedného kola preradia približne 74-krát. V Bahrajne sa používa extra mäkká a medium zmes.

Konfigurácie trate[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty a údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná tribúna
  • Dĺžka trate: 6 299 m
  • Počet kôl pretekov: 49
  • Dĺžka pretekov: 308,651 km
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 246 m
  • Počet zákrut: 23 (13 vpravo a 10 vľavo)
  • Šírka trate: 14 – 22 m
  • Dĺžka cieľovej roviny: 1 090 m
  • Najväčšie stúpanie: 3,60 %
  • Najväčšie klesanie: 5,60 %
  • Traťový rekord: 1:30,252 (216,074 km/h) – Michael Schumacher/Ferrari (2004)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:30,139 (216,345 km/h) – Michael Schumacher/Ferrari (2004)
  • Prvá GP: 2004 (víťaz Michael Schumacher (GER) – Ferrari F2004)
  • Počet GP: 6
  • Priemerná spotreba paliva: 3,3 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 58 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 050 m
  • Spomalenie množstvom paliva: 0,36 s / 10 kg
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 58 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné
  • Opotrebenie bŕzd: veľké
  • Úroveň priľnavosti: stredná
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 19. – 26. kolo
    • 2 zastávky: 14. – 18. a 27. – 35.
    • 3 zastávky: 12. – 16. a 24. – 30. a 36. – 40.
  • Kapacita tribún: 45 000 (100 000 divákov na „zelených“ tribúnach)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma okruhu

Projekt Bahrajnského okruhu sa začal v roku 2002 a o dva roky neskôr sa na medzinárodnom okruhu v Bahraine konala historicky prvá Veľká cena Formule 1 na blízkom východe. Trať sa nachádza pri meste Sakhir, 30 km juhozápadne od hlavného mesta Manama. Okruh navrhoval Hermann Tilke a celkovo je možné zostaviť päť rôznych konfigurácií trate. Pri stavbe bolo použitých 12 000 ton kameňa, pričom tretinu z toho tvorila waleská žula, ktorá bola použitá na povrchu trate kvôli svojej dobrej priľnavosti. Okolo okruhu je 50 tisíc miest na sedenie pre divákov, celková kapacita okruhu je však dvojnásobne väčšia. Okruh tiež poskytuje zázemie až päťsto novinárom v centre pre médiá. Šírka trate sa mení na konci roviniek, čo umožňuje voľbu rôznej stopy. Z celkových dvanástich zákrut poskytujú najmenej tri z nich dobré možnosti na predbiehanie. Uprostred púšte predstavuje najväčší problém jemný piesok z okolia.

V historicky prvej Veľkej cene Bahrajnu v roku 2004 zvíťazil Michael Schumacher a vďaka Rubensovi Barrichellovi Ferrari získalo double. Ich náskok na tretieho Jensona Buttona v BAR bol približne 25 sekúnd.

Na pretekoch z roku 2005 na prvý pohľad zaujme neobvyklý kvalifikačný čas Fernanda Alonsa. Tri minúty netrvá kolo, ani keď prší. V skutočnosti ale ide o súčet dvoch časov. V prvých šiestich pretekoch sezóny 2005 totiž platil tento kvalifikačný systém. Tréningy sa jazdili v piatok i v sobotu. Do kvalifikačného času sa počítal najrýchlejší čas zo sobotného popoludňajšieho tréningu a kvalifikačné kolo, ktoré sa jazdilo v nedeľu ráno. Novinka nevyvolala nadšenie a zástupcovia tímov už na konci mája presvedčili Maxa Mosleyho, aby sa Formula 1 mohla vrátiť k systému jedného kvalifikačného kola. Preteky v Bahrajne vyhral Alonso pred Jarnom Trullim a Kimim Räikkönenom. Po troch pretekoch sezóny mal španiel na konte 26 bodov z 30 možných. Ten deň bol asi najhorúcejší v histórii pretekov Formule 1. Vzduch mal až 42 °C a trať 56 °C. Najrýchlejšie kolo pretekov získal Pedro de la Rosa, ktorý absolvoval svoje prvé preteky v tíme McLaren. Nahradil Juana Pabla Montoyu, ktorý si poranil rameno pri tenise. V zákulisí sa ale hovorilo, že spadol z motorky. V roku 2005 v GP Bahrajnu odstúpilo z pretekov až sedem pilotov.

V roku 2006 sa v Bahrajne konali úvodné preteky sezóny, pretože v Austrálii by sa Formula 1 prekrývala s Hrami Commonwealthu. Obhajca titulu Alonso vstúpil do sezóny víťazstvom, v pätách mal Michaela Schumachera a Räikkönena. Fín sa dostal na pódium aj napriek tomu, že štartoval posledný. Veľký deň mal i Nico Rosberg, ktorý vo svojich premiérových pretekoch získal dva body a pripísal si najrýchlejšie kolo pretekov. Vo veku dvadsať rokov sa stal najmladším jazdcom v histórii Formule 1, ktorý získal najrýchlejší čas. V roku 2006 bol v cieli najtesnejší rozdiel medzi prvým a druhým jazdcom (1,246 s). Čelo pretekov sa menilo až šesťkrát a vo vedení sa vystriedali štyria rôzni jazdci.

Po Veľkej cene Bahrajnu v roku 2007 sa vo vedení šampionátu nachádzali traja piloti. Alonso, Räikkönen a Lewis Hamilton mali rovnako 22 bodov. V samotnom Sakhire ale vyhral Felipe Massa. Za ním sa umiestnil Hamilton a za ním Räikkönen. Úradujúci majster sveta Alonso bol až piaty.

Veľká cena Bahrajnu 2008 (prvé kolo pretekov)

Rok 2008 bol v Bahrajne pestrý. Robert Kubica tu získal prvú pole position v kariére a aj keď si ju v pretekoch neudržal ani na jedno kolo, BMW sa dostalo do čela poháru konštruktérov. Poliak prišiel do cieľa tretí, jeho kolega Nick Heidfeld bol hneď za ním. Preteky ovládla dvojica z Ferrari. Massa vyhral a Räikkönen sa vďaka druhému miestu dostal do čela šampionátu jazdcov. Budoúci majster sveta Hamilton mal zlý víkend. V tréningu havaroval a na štarte sa prepadol na desiate miesto. Následne si poškodil predné krídlo. V druhom kole krídlo definitívne prasklo a Hamilton zozadu nekontrolovateľne vrazil do Alonsovho monopostu. Brit prišiel do cieľa trinásty.

Výsledky posledných ročníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazi[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:28:34,875
2005 Fernando Alonso Renault R25 Renault 3.0 V10 1:29:18,531
2006 Fernando Alonso Renault R26 Renault 2.4 V8 1:29:46,205
2007 Felipe Massa Ferrari F2007 Ferrari 2.4 V8 1:33:27,515
2008 Felipe Massa Ferrari F2008 Ferrari 2.4 V8 1:31:06,970
2009 Jenson Button Brawn BGP 001 Mercedes 2.4 V8 1:31:48,182
2010 Fernando Alonso Ferrari F10 Ferrari 2.4 V8 1:39:20,396

Víťazi v kvalifikáciách[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:30,139
2005 Fernando Alonso Renault R25 Renault 3.0 V10 3:01,902
2006 Michael Schumacher Ferrari 248 F1 Ferrari 2.4 V8 1:31,431
2007 Felipe Massa Ferrari F2007 Ferrari 2.4 V8 1:32,652
2008 Robert Kubica BMW Sauber F1.08 BMW 2.4 V8 1:33,096
2009 Jarno Trulli Toyota TF109 Toyota 2.4 V8 1:33,431
2010 Sebastian Vettel Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:54,101

Najrýchlejšie kolá[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas Priem. rýchlosť
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:30,252 216,074 km/h
2005 Pedro de la Rosa McLaren MP4-20 Mercedes 3.0 V10 1:31,447 213,054 km/h
2006 Nico Rosberg Williams FW28 Cosworth 2.4 V8 1:32,408 210,838 km/h
2007 Felipe Massa Ferrari F2007 Ferrari 2.4 V8 1:34,067 207,120 km/h
2008 Heikki Kovalainen McLaren MP4-23 Mercedes 2.4 V8 1:33,193 209,062 km/h
2009 Jarno Trulli Toyota TF109 Toyota 2.4 V8 1:34,556 206,049 km/h
2010 Fernando Alonso Ferrari F10 Ferrari 2.4 V8 1:58,287 191,706 km/h

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]