Bajt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Násobky bajtu
predpona SI binárna predpona
(IEC 60027-2)
Meno Symbol Násobok Meno Symbol Násobok
kilobajt kB 103 (nesprávne aj 210) kibibajt KiB 210
megabajt MB 106 (nesprávne aj 220) mebibajt MiB 220
gigabajt GB 109 (nesprávne aj 230) gibibajt GiB 230
terabajt TB 1012 (nesprávne aj 240) tebibajt TiB 240
petabajt PB 1015 (nesprávne aj 250) pebibajt PiB 250
exabajt EB 1018 (nesprávne aj 260) exbibajt EiB 260
zettabajt ZB 1021 (nesprávne aj 270) zebibajt ZiB 270
yottabajt YB 1024 (nesprávne aj 280) yobibajt YiB 280

Bajt (angl. byte) je jednotka informácie.

1 bajt = osmica bitov.

V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (word). V 8-bitovom kódovaní, napríklad v ASCII, jeden bajt tvorí jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak).

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pri prakticky všetkých dnešných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach sa vyskytovali bajty s veľkostiam napr. 6, 7 či 9 bitov (počítač PDP-10 mal dokonca nastaviteľnú dĺžku bajtu v rozmedzí 1–36 bitov).

Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore počítačových sieti) používa termín oktet (angl. octet) pre postupnosť práve 8 bitov.

Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2n rôznych hodnôt, kde n je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. celé čísla v rozsahu 0–255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2  hexadecimálnych číslic (00H–FFH). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania ASCII.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Termín byte zaviedol Werner Buchholz v roku 1956, pri práci na počítači IBM Stretch. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1–6 bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač System/360. Slovo byte vzniklo úpravou slova bite (sústo), aby sa predišlo zámenou so slovom bit.

Jednotka množstva informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým B, zatiaľ čo malým b sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom bit a bajt malým písmenom b, pretože v sústave Si je veľké B značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku bel (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).

S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10 GB, 11 Mb/s. Veľkosti pamäte sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).

Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich mocniny desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K=210, M=220, G=230, 1Mbyte = 1048576byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad 10^3 = 1000, ale 2^{10} = 1024). V súčasnosti sa preto doporučuje používať pre násobky čísla 2 špeciálne predpony a skratky (KiB, MiB).

Vedľajšie jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

Kilobajt (angl kilobyte), je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1024 bajtov, teda 210 bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie KB (a nie kB).

V decembri 1998 IEC (International Electrotechnical Commission) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobyte = 1024 B navrhnuté označenie kibibyte (KiB) a zavedená jednotka 1 kilobyte = 1000 B so skratkou 1 kB, tak ako je obvyklé v sústave Si. Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednoty. Sú to tieto jednotky :