Banátska republika
Banátska republika
| |||||||||||
| Geografia
| |||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||
Vznik |
1. november 1918 | ||||||||||
Zánik |
15. november 1918 | ||||||||||
| |||||||||||
Banátska republika (rum. Republica Bănăţeană, nem. Banater Republik, srb. Banatska republika / Банатска република, maď. Bánáti Köztársaság) bol krátkodobý štát vyhlásený 1. novembra 1918 v Temešvári po zrútení Rakúsko-Uhorska. Republika zanikla 15. novembra toho istého roku.
Republika bola pokusom zachovať jednotu nemeckých a maďarských politických elementov na území Banátu v období rozpadu Rakúska-Uhorska. Zároveň došlo k reforme starého politického systému tak, aby sa do nového "štátu" chceli začleniť aj rumunské a srbské politickej elementy a republika sa tak poistila proti požiadavkám víťazného Rumunska a Srbska. Keďže však nebolo možné zastaviť vojenské jednotky víťazných štátov, tak sa Banátski Rumuni a Srbi k tomuto projektu nemecko-maďarských politikov nepripojili. Ide o jediné obdobie histórie, kedy bol Banát "nezávislou" krajinou, ktorú uznalo len Maďarsko. Potom bol Banát rozdelený do dnešnej podoby tj. väčšia časť Rumunsku, menšia západná časť Srbsku a malá severozápadná časť v okolí mesta Segedín Maďarsku.
Jediným prezidentom po dobu existencie bol Otto Roth.
Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Z celkového počtu cca 1 582 133 obyvateľov, bolo:
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Banátská republika na českej Wikipédii.