Banícka a lesnícka akadémia (Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°27′34″S 18°53′52″V / 48,459429791°S 18,897669911°V / 48.459429791; 18.897669911
Banícka a lesnícka akadémia
komplex budov
Academy of Mining and Forestry.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Obec Banská Štiavnica
Súradnice 48°27′34″S 18°53′52″V / 48,459429791°S 18,897669911°V / 48.459429791; 18.897669911
Vznik 1762
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Lesnícka a banícka akadémia
 - dátum vyhlásenia 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 2503/1-15
 - dátum zápisu 27. 2. 1961
Banská Bystrica Region - physical map.png
RedHut.svg
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici je pamiatkový komplex tvorený jedenástimi budovami, ktoré počas 2. polovice 18. storočia a až do začiatku 20. storočia slúžili Baníckej a lesníckej akadémii, ktorú pod názvom Banská akadémia založila v roku 1762 Mária Terézia. Neskôr v nej bol založený Lesnícky ústav a od roku 1846 bola škola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu. V roku 1919, v období rozpadu Uhorska a vzniku Česko-Slovenska, bola presťahovaná do Šopronu, kde v súčasnosti pôsobí pod názvom Sopron univerzitnej (maď. "Soproni Egyetem").[3]

Súbor budov bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V ústrednom zozname pamiatkového fondu sú súčasti komplexu zapísané pod číslami 2503/1 – 2503/15.[2]

Budovy patriace do komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bývalých chemických laboratórií[upraviť | upraviť zdroj]

Akademická ul. č. 12. 48°27′36″S 18°53′50″V / 48,4600099°S 18,89729460000001°V / 48.4600099; 18.89729460000001
Je treťou pôvodnou budovou vystavenou pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie v areáli Botanickej záhrady. Vystavená je v eklektickom slohu. Do užívania bola odovzdaná v roku 1912 a boli v nej zriadené Chemické laboratóriá. Od roku 2008 je jednou z dvoch budov Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho.

Budova Baníckej akadémie[upraviť | upraviť zdroj]

Akademická ul. č. 13. 48°27′37″S 18°53′53″V / 48,4602114°S 18,898000000000024°V / 48.4602114; 18.898000000000024
Je druhou pôvodnou budovou Baníckej a lesníckej akadémie sídliacou v Botanickej záhrade a bola postavená pre banícku fakultu akadémie. Vystavená je v novorenesančnom slohu. Stavba začala roku 1898 a už 30. júna 1900 bolo jej slávnostné otvorenie. Od roku 2008 v nej sídli Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho.[4]

Budova Lesníckej akadémie[upraviť | upraviť zdroj]

Akademická ul. č. 16. 48°27′35″S 18°53′57″V / 48,4596229°S 18,89922279999996°V / 48.4596229; 18.89922279999996
Je prvou pôvodnou budovou Baníckej a lesníckej akadémie vystavanou v roku 1889 v novorenesančnom slohu. Prvé prednášky v nej sa konali 1892. Dodnes sa v nej nachádza pôvodná akademická učebňa. V súčasnosti sa v nej nachádza Stredná odborná škola lesnícka.[5]

Belházyovský dom[upraviť | upraviť zdroj]

Sladkovičova ul. č. 1. 48°27′30″S 18°53′27″V / 48,4583989°S 18,890963499999998°V / 48.4583989; 18.890963499999998
Je jednou z najkrajších renesančných stavebných pamiatok. Vznikol prestavbou dvoch pôvodných domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich je napojený na banskú štôlňu z 13. storočia. K zlúčeniu oboch domov došlo roku 1616, kedy ho vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Zjednotenie bolo realizované prístavbou nárožného arkiera, ktorý sa stal ozdobou domu.
Za vlastníctva richtára Jána Belházyho bola vykonaná baroková prestavba, pristavaná arkádová chodba. Touto prestavbou bola prestavaná do dnešnej podoby a vznikla jedinečná architektonická pamiatka, integrujuca v sebe prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770 – 1900 sa v budove nachádzala katedra chémie s laboratóriami a neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia v budove sídlila Banská škola.

Kammerhof[upraviť | upraviť zdroj]

Kammerhofská ul. č. 2. a 3. 48°27′29″S 18°53′45″V / 48,4581159°S 18,895739100000014°V / 48.4581159; 18.895739100000014
Je jeden z najväčších stavebných komplexov v centre mesta. Vznikol v polovici 16. storočia prestavbou niekoľkých meštianskych domov. Preto sa v ňom nachádzajú rozmanité stavebné slohy. Bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný. Jezuitská kaplnka s renesančným portálom patrí k vzácnym častiam Kammerhofu, ako aj dve renesančné bašty v zadnej časti. Nádvorím prechádza tzv. štiavnický poludník, ktorý je označený kameňom a ukrytý pod renesančnou loggiou.

V Kammerhofe sídlila banská komora a hlavný komorsko-grófsky úrad. Tieto spravovali bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území terajšieho stredného Slovenska. Dnes sa v ňom nachádza riaditeľstvo Slovenského banskeho múzea a expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.

Berggericht[upraviť | upraviť zdroj]

Nám. Svätej Trojice č. 6. 48°27′34″S 18°53′34″V / 48,4594637°S 18,892735399999992°V / 48.4594637; 18.892735399999992
Budova vznikla zlúčením dvoch domov bohatých banských ťažiarov, ktoré tam stáli koncom 15. storočia. Postavené boli v neskorogoticko-renesančnom slohu. K prestavaniu v jeden celok došlo v renesancii koncom 16. storočia s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe na rohu. V rokoch 1659 - 1728 patril bohatej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha, ten v rokoch 1698 - 1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia dom chátral a menil majiteľov, preto hlavný komorský úrad rozhodol, že sa v ňom usídli Dištriktuálny banský súd. Ten tam sídlil 1792 – 1854, z čoho vyplýva jeho názov Berggericht. 1854 – 1859 v ňom sídlil Banský kapitanát a v rokoch 1860 – 1900 v ňom sídlili posluchárne, knižnica a mineralogické zbierky Baníckej akadémie.

Žemberovský dom[upraviť | upraviť zdroj]

Nám. Svätej Trojice č. 1. 48°27′33″S 18°53′33″V / 48,459198558°S 18,892525434°V / 48.459198558; 18.892525434
Vznikol v prvej tretine 16. storočia spojením a prestavbou dvoch gotických budov. V roku 1803 ho prestavali do dnešnej podoby podľa projektu J. Thallhera. V polovici 18. storočia tu sídlila fara pri kostole Sv. Kataríny. Od roku 1807 tu sídlila lesnícka katedra Baníckej akadémie.

Fritzov dom[upraviť | upraviť zdroj]

Radničné nám. č. 16. 48°27′31″S 18°53′36″V / 48,458579562°S 18,893426657°V / 48.458579562; 18.893426657
Vznikol na prelome 16. a 17. storočia zjednotením dvoch gotických domov pravdepodobne z 15. storočia, tým vznikol poschodový palácový dom ťažiara Fritza von Friedenlieb. Po pôvodných domoch má napojenie na banské štôlne na žile Špitaler. Neskôr bol barokovo prestavaný. V čase keď v ňom sídlil rektorát Baníckej a lesníckej akadémie prešla budova v poslednej tretine 19. storočia radikálnou prestavbou, z ktorej pochádza bohatá fasáda so sgrafitovou výzdobou.
V budove sídli od ukončenia rekonštrukcie roku 1992 Slovenský banský archív.

Krečmáryho dom[upraviť | upraviť zdroj]

Ul. Andreja Kmeťa č. 4. 48°27′31″S 18°53′38″V / 48,4587334°S 18,893831800000043°V / 48.4587334; 18.893831800000043
Pochádza z 13. storočia, veľké prestavby zaznamenal v 16. storočí, v 2. polovici 18. storočia a roku 1984. Prevláda v ňom neskoro barokový sloh, avšak zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z rôznych slohových období. Dom mal v dvore studňu s tečúcou vodou.
Od roku 1764 v ňom prednášal Mikuláš Jacquin, prvý profesor Baníckej akadémie.

Budova Fortuny[upraviť | upraviť zdroj]

Akademická ul. č. 25. 48°27′38″S 18°54′04″V / 48,4606497°S 18,900973399999998°V / 48.4606497; 18.900973399999998
Klasicistická poschodová budova nazývaná aj Gerambov dom zo začiatku 19. storočia. Meno dostala podľa fresky na strope prízemia na ktorej je vyobrazená rímska bohyňa šťastia. Roku 1838 ju Dvorská komora odkúpila od grofky Elizabety Gerembovej a umiestnila do nej zbierky a učebne Lesníckeho ústavu. Roku 1841 na jeseň v nej začali prednášky a Lesnícky ústav v nej zotrval až do roku 1891, potom v nej boli profesorské byty, menza a dnes je národná kultúrna pamiatka súkromným majetkom.

Budova starej nemocnice[upraviť | upraviť zdroj]

Ul. Pécha Antona č. 5. 48°27′31″S 18°53′24″V / 48,4586885°S 18,890106599999967°V / 48.4586885; 18.890106599999967
Renesančný dom z druhej polovice 16. storočia s renesančným portálom v zadnej časti s letopočtom 1578. V zadnej časti domu bola nemocnica, v prednej súd a väznica. Pre potreby akadémie budova slúžila do zakúpenia Fritzovho domu roku 1891. Boli v nej kabinety, posluchárne a knižnica, ktoré boli potom do Fritzovho domu presťahované. V budove boli objavené zaujímavé nástenné maľby[6], budova je v zlom stave.

Ďalšie pamiatky Banskej a lesníckej akadémie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätná tabuľa založenia Banskej a lesníckej akadémie

Číslo ÚZPF 2503/4[7]

  • Botanická záhrada

Číslo ÚZPF 2503/13[8]

  • Pomník lesníckym odborníkom

Číslo ÚZPF 2503/14[9]

  • Busta A. Sládkoviča v Botanickej záhrade

Číslo ÚZPF 2503/15[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  2. a b Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  3. Egyetemünk története [História našej univerzity] [online]. nyme.hu, [cit. 2016-02-19]. Dostupné online. (po maďarsky)
  4. http://www.mikovini.sk/Historia.html#1951 - 2008
  5. http://soslbs-1.webnode.sk/historia-skoly/
  6. A.S., Petit Press. Fresky objavené v Banskej Štiavnici sú krásou a rozsahom stredoeurópskym unikátom. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-01-28].
  7. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10451
  8. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10460
  9. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10461
  10. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10462
  11. http://www.mikovini.sk/Historia.html
  12. http://www.unesco-slovakia.sk/sk/kulturne-pamiatky/banska-stiavnica/pamiatky-mesta

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KAMENICKÝ, Miroslav: Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bratislava : Slovac Academic Press, 2006. 119 s. ISBN 80-89104-83-5
  • KONEČNÝ, Peter: 250. výročie Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici : Jej význam pre vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, 1762 - 1919. Košice : Tibor Turčan - Banská agentúra, 2012. 128 s. ISBN 978-80-970005-5-4

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]