Banská Belá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°28′27″S 18°56′01″V / 48,474167°S 18,933611°V / 48.474167; 18.933611
Banská Belá
obec
Banska Bela 001.jpg
Kostol sv. Jána Evanjelistu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Rieky Beliansky potok, Jasenica
Nadmorská výška 469 m n. m.
Súradnice 48°28′27″S 18°56′01″V / 48,474167°S 18,933611°V / 48.474167; 18.933611
Rozloha 21,08 km² (2 108 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 171 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 55,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1228
Starosta Branislav Babirád[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 966 15
ŠÚJ 516627
EČV BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 298
966 15  Banská Belá
E-mailová adresa ou-b.bela@mail.t-com.sk
Telefón 693 32 21
Fax 693 32 21
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Banská Belá
Webová stránka: BanskaBela.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Banská Belá (maď. Bélabánya, nem. Dilln) je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v údolí Belianskeho potoka a Jasenice, v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta I/51 zo Štiavnice do Hronskej Breznice, kde križuje rýchlostnú cestu R1. Východným okrajom vedie železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ktorá tu má zastávku.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský názov Belá sa odvodzuje od potoka menom Biela (dnes Starý potok) spomínaného v tejto podobe už v roku 1228. Osada, ktorá pri ňom vznikla dostala obvyklý názov Bana a pre odlíšenie od neďalekej Banskej Štiavnice (tiež označovanej ako Bana) dostala prívlastok Bila Bana. Samotný názov Bana (Baňa) sa vysvetľoval ako výraz pôvodne z gréčtiny či latinčiny, kde sa vzťahuje na kúpeľné zaklenuté stavby. Novšie názory odvodzujú tento výraz od stredoslovenského výrazu báň – rúbanisko, teda miesto, kde sa rúbe ruda.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

22. mája 1424 bola Banská Belá, v rámci rozsiahleho majetkového komplexu na strednom Slovensku, darovaná kráľom Žigmundom svojej manželke, kráľovnej Barbore ako budúce vdovské zabezpečenie.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1243. Kostol sa nachádza vo vyvýšenej polohe uprostred obce, v opevnenom areáli obkolesenom múrom zo 16. storočia. Z románskeho obdobia pochádza dochovaný portál na severnej strane lode. Stavba bola goticky upravená v období okolo roku 1563, z tohto obdobia pochádza hlavný portál kostola. Veža je v spodnej časti štvorcová, nadstavba je osemuholníková s murovanou ochodzou, ukončená barokovou helmicou s laternou z rokov 1750 – 1751. V 19. storočí bol kostol znovu prestavovaný, v tomto období vznikla sakristia. V interiéri sa nachádza neogotický oltár z roku 1896. Drevená polychrómovaná kazateľnica pochádza z roku 1843. Lavice dekorované volutami sú neskorobarokové z druhej polovice 18. storočia. Organ nachádzajúci sa na chóre pochádza od firmy Rieger a synovia z Krnova z roku 1875.[6]
  • Kostol Panny Márie Škapuliarskej, pôvodne gotická kaplnka z 15. storočia. V roku 1708 bola rozšírená o loď v súvislosti s potrebami miestnych katolíkov, keďže farský kostol v tomto období užívali evanjelici. Od roku 1713 až do dnešných dní sa do kostola konajú púte počas sviatku Panny Márie Škapuliarskej.
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so segmentovým ukončením z roku 1756.[7] Strecha kaplnky je pokrytá šindľom. Portál aj okenné otvory sú lemované profilovanými kamennými osteniami.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavol Poliak (* 1902 – † ?), slovenský pedagóg, osvetový pracovník a autor popularizačných a didaktických diel, ktorý vyučoval na ľudovej a meštianskej škole v Banskej Bystrici (1927 – 1933) a pôsobil aj vo Zvolenskej Slatine, kde rozvíjal miestny školský a kultúrny život.[8][9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, [cit. 2012-09-30]. Dostupné online.
  5. Skladaný, Marián (2010), „Banská Bystrica“, in Štefánik, Martin; Lukačka, Ján, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Bratislava: Historický ústav SAV, str. 29 – 53, ISBN 978-80-89396-11-5, http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/71257/Lexikon-stredovekych-miest.pdf , s. 34 – 35
  6. Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej [online]. Oficiálne stránky obce. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Poliak, Pavol“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, str. 154, ISBN 80-85169-62-2 
  9. Pavlík, Ondrej, ed. (1985), „Poliak, Pavol“, Pedagogická encyklopédia Slovenska : Súhrn poznatkov o minulosti a prítomnosti pedagogiky a výchovy, školstva a osvety na Slovensku, Bratislava: Veda, OCLC 165864997 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]