Banský Studenec
Banský Studenec | |
obec | |
Pohľad na časť obce s cintorínom
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 570 m n. m. |
Súradnice | 48°26′47″S 18°58′16″V / 48,446389°S 18,971111°V |
Rozloha | 19,2 km² (1 920 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 461 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 24,01 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1266 |
Starosta | Pavol Santoris[3] (SNS, HLAS-SD) |
PSČ | 969 01 (pošta Banská Štiavnica 1) |
ŠÚJ | 516651 |
EČV (do r. 2022) | BS |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Banský Studenec 60 969 01 Banská Štiavnica 1 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 691 16 71, 692 24 39 |
Fax | 691 16 71 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Banský Studenec | |
Webová stránka: BanskyStudenec.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Banský Studenec je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. (Do roku 1948 slovenský názov Kolpachy; nemecký Ko[h]lbach alebo Goldbach, maďarsky do roku 1892 Tópatak, potom Kolpach.)
Obec, história
[upraviť | upraviť zdroj]Chotár je hornatina, ktorú tvoria rozličné druhy andezitov a ich pyroklastiká. Okolie obce je odlesnené, priľahlé lesy sú dubové, jedľové a bukové. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 585 m, chotár 490-882 m.[4]
Prvýkrát sa obec spomína v roku 1266. Historické názvy: roku 1266 Kulpah, 1773 Kolpachy, 1948 Banský Studenec. V roku 1352 patrila mestu Banská Štiavnica, neskoršie komore a lesnému eráru. Od roku 1730 sú v obci dve vodné nádrže. Veľký Kolpašský tajch bol dokončený 1730 a Malý Kolpašský tajch v roku 1763. Voda z tajchov sa viedla aj cez jedinečný akvadukt pre prechod ponad železničnú trať v Kysihýbli, do úpravárenských zariadení pri bývalej šachte František v Banskej Štiavnici.[5][6]
V roku 1715 mala obec 18 domácností, 1828 tu bolo 66 domov a 398 obyvateľov. Zaoberali sa prevažne hutníctvom.[4]
Banský Studenec patril administratívne do okresu Banská Štiavnica do 30. júna 1960, potom od 1. júla 1960 sa stal súčasťou okresu Žiar nad Hronom (a Banská Štiavnica sa stala len jeho súčasťou, a od roku 1990 územným obvodom). Od roku 1996 je opäť Štiavnica samostatným okresom.[7][8]
Kultúra, šport a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Veľké Kolpašské (Studenské) jazero je druhým najväčším tajchom (umelým jazerom stredného Slovenska) a obľúbeným letným rekreačným strediskom turistov, bicyklistov a chatárov. (Kúpanie psov zakázané).
- Od roku 2014 je tajch strediskom Štiavnického kros triatlonu[9], ktorý je zároveň majstrovstvami Slovenska v tomto športe[10]. Kros triatlon je šport zahŕňajúci tri disciplíny: plávanie, horskú cyklistiku a beh a to v prírodných podmienkach: 1 km plávanie (v tajchu), 25 km jazda na bicykli v horskom teréne a 8 km beh v členitom teréne. Práve v okolí Štiavnice má tento šport tradíciu, keď v roku 1992 sa uskutočnil prvý kros triatlon v Európe na Richňave.[9]
- Okrem pamiatok priamo v obci je súčasťou obce aj osada Kysihýbel, v ktorej sa nachádza Arborétum Kysihýbeľ. Od roku 1814 bolo školským majetkom Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici (od 1836 aj sídlom ich správy) a aj v súčasnosti je tu školský lesný závod Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici.
- Školské lesy sa v roku 2018 podieľali na obnovení náučného chodníka Kysihýbel.[11] Dĺžka chodníka je 6 km s celkovým prevýšením 150 m. Na 14-tich zastávkach sú informačné tabule s popisom jednotlivých stanovíšť. Prechod okružného chodníka, ktorý začína na odbočke do Kysihýbla pri arborétu, trvá približne 3 hodiny.[11]
- Železničná zastávka Banský Studenec (pri zástavke 3 náučného chodníka), na trati mládeže Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava má unikátnu budovu, plne v súlade s okolitou prírodou.
- Zástavka 5 náučného chodníka Séchyho jazero je v súčasnosti už len zaniknuté leknové jazierko pri Széchyho prameni, ktorý je vzdialený 1,1 km od centra Kysihýbla (horáreň). Po ceste od horárne smerom na sever (po Kolpašskom okruhu) k podchodu popod železnicu je vidieť štyri ďalšie vodné nádrže, z ktorých je v dobrom stave tá najväčšia na severe. Po prejdení popod trať treba vystúpať asi 50 výškových metrov po lesnej ceste k Séchyho jazierku, ktoré je 536 m n.m.[12]
- Na trase náučného chodníka (zástavka 9), asi 1 km juhovýchodne od osady Kysihýbel smerom na Banský Studenec sa nachádza vzácna technická pamiatka UNESCO - podzemný kameňolom nazývaný aj ako Diery alebo Barlangy. [1]
- V Kysihýbli je jedinečný akvadukt pre prechod Kolpšského potoka ponad bývalú železničnú trať.
- Studenec je východiskom viacerých značkovaných turistických trás do okolia.[13]
- Kemping za dedinou, nad jazerom je na ceste smerom k Domu seniorov Vitalita (do roku 2012 chata firmy Dinas).[14]
- Okrem Barborskej cesty, ktorá sa dá prejsť aj peši je v blízkosti viacero cyklistických trás.[15]
- Na území obce je prírodná rezervácia Gajdošovo.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj samostatný článok Zoznam (piatich) kultúrnych pamiatok v obci Banský Studenec.
- Veľké a Malé Kolpašské (Studenské) jazero (tajch).[16]
- Séchyho jazero[17] - vodná nádrž 4(+2) v časti Kysihýbel - technika; dobudované v roku 1883.[18]
- Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou drevenou vežou z rokov 1743-1745. Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou. Oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia. Jedná sa o stĺpovú architektúru s centrálnym obrazom Premenenie Pána a bočnými sochami sv. Petra a Pavla. V kostole sa ďalej nachádza voľne zavesený obraz Panny Márie so sv. Annou z 19. storočia.[19] Stavba má hladké fasády, okná lode sú v tvare horizontálnych elíps. Obraz Navštívenia Panny Márie z kostola bol pôvodne jednou zo šiestich tabúľ krídlového hlavného oltára v kostole svätej Kataríny v Banskej Štiavnici. Obraz v roku 1506 namaľoval vysoko cenený majster M.S.. V kostole bol pravdepodobne ukrytý pred Turkami. V súčasnej dobe sa obraz nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.[20]
- V polovici 19. storočia dali Kolpašania z peňazí za zvonenie na pohreboch a z milodarov postaviť pri kostole štvorcovú drevenú zvonica, dnes nazývanú pitvorec. Do zvonice boli prenesené tri zvony z kostolnej veže. Dva najväčšie zvony boli zrekvirované koncom prvej svetovej vojny, ostal len umieračik odliaty v roku 1626. Ten ukradol neznámy páchateľ v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.[21][20]
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého stojaca v hornej polovici obce bola postavená na mieste pôvodnej drevenej kaplnky, ktorú dala postaviť v roku 1882 bezdetná vdova Mária Króner z Kolpách. V testamente venovala 5 ha lúk na udržiavanie kaplnky. Nová murovaná kaplnka s novým oltárom a sochou patróna z polovice 20. storočia bola postavená z milodarov veriacich.[20]
Príroda a prírodné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kataster Banský Studenec je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy,
- je obkolesený chráneným Územím európskeho významu Skalka 9 715 ha (e.č. SKUEV0266[22]), s najvyšším vrchom Skalka (882 m n. m.) ležiacim severo-východne od centra. Na sever je vrch Strela (840 m n. m.) a severo-západným smerom (nad tajchom) Anderloch (810 m n. m.).[23]
- Gajdošovo je prírodná rezervácia (18 ha), ktorá sa nachádza na hranici katastrálneho územia obce Banský Studenec a KÚ Babiná. Je vzdialená 3,3 km od centra (autobusová stanica Banský Studenec, pri mestskom úrade a kostole) po Rudnej magistrále (červená značka, stúpanie 106 metrov).[24]
- Pokračovaním po Rudnej magistrále je vzdialené 4,9 km sedlo Veterná (665 m n. m.), z ktorého je vidieť južne prírodná rezervácia Holý vrch, avšak cesta do blízkosti jeho vrcholu už nie je po Rudnej magistrále.
- Pokiaľ Skalka (882 m n. m.) aj Anderloch (810 m n. m.) sú relatívne blízko (2 km vzdušná vzdialenosť) sú Strela (840 m n. m.) a Tri kamene (861 m n. m.) severným smerom vzdialené približne dvojnásobne a sú dosiahnuteľné Barborskou cestou (zelená značka) asi po 6 kilometroch (sedlo Volárska medzi nimi je vzdialená 1:45 minút). Južným smerom Barborskou cestou je Svätý Anton (1:10 minút).
- Chránený areál Arborétum Kysihýbeľ je vzdialený Barborskou cestou (polovica po štátnej ceste) 3,4 km.
- Po modrej značke smerov na juh je obec Žibritov vzdialený 8,5 km.
- Cez Svätý Anton a následne cyklomagistrálou číslo 032 – Turčiansko – Kremnicko – Štiavnická cez Prenčov je do obce Baďan 24,2 km. Podobne ďaleko (22,5 km) je to aj po Cyklomagistrála Dr. Téryho (č. 052) cez Štiavnicu a popri Počúvadle do Badane. Je možné túto cyklotúru absolvovať celú ako okruh, treba sa však pripraviť na prevýšenie okolo 800 metrov a trvanie okolo 5 hodín.[25] Pre menej zdatných je lepší kratší Kolpašský okruh (Kysihýbel, Banská Belá, Jegištôlňa, Banská Štiavnica), ktorý má celý 22,2 km ale dá sa skrátiť aj na 10 km vrátením sa z Kysihýbla cyklocestou 8532.[26]
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Miroslav Koóš (* 1952 – † 2021), slovenský chemik, vysokoškolský pedagóg
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Banský Studenec [online]. Najkrajší kraj.sk, 2013-09-24, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Banský Studenec [online]. VO Región Banská Štiavnica (banskastiavnica.travel), [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
- ↑ SOMBATHY, Ladislav. Prehľadná mapa najznámejších štôlní, šácht a priebeh najvýznamnejších žíl v Štiavnicko-hodrušskom rudnom revíre In K otázke metalogenetickej terminológie v štiavnicko-hodrušskej oblasti. [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 1981, [cit. 2024-03-04]. (Mineralogika Slovaka, 13, 6,.) S. 555 – 559. Dostupné online.
- ↑ Obecná kronika Banského Studenca. Obdobie: 1963 - 2016. Kronikári: Štefan Mlynárik, Daniela Boboková [online]. [Cit. 2024-10-04]. S. 254. Dostupné online.
- ↑ Kronika obce | Obec Banský Studenec | Oficiálne stránky [online]. Obec Banský Studenec, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b ŠTIAVNICKÝ KROS TRIATLON » štiavnický kros triatlon [online]. [Cit. 2019-05-17]. Dostupné online. Archivované 2016-11-13 z originálu.
- ↑ ŠTIAVNICKÝ KROS TRIATLON - M-SR - propozície [online]. www.triathlon.sk, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. Archivované 2019-05-17 z originálu.
- ↑ a b Naučný chodnik Kysihybel [online]. TreeJoy-program Interreg SK-HU pod vedením Národného lesníckeho centra vo Zvolene a Školských lesov Kysihýbel, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. Mapy.cz, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
- ↑ HIKING.SK 2007-2019. GPS súradnica v mape [online]. TURISTICKAMAPA.SK, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- ↑ VITALITA - pre aktívne prežitie života v zrelom veku | vitalita.sk [online]. www.vittalita.sk, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
- ↑ Relácia: Barborská cesta (4172275) [online]. OpenStreetMap, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2017-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2017-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Územný plán obce Banský Studenec - Enviroportál - životné prostredie online [online]. www.enviroportal.sk, [cit. 2023-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Banský Studenec- Kostol Premenenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ a b c Banský Studenec [online]. VO Región Banská Štiavnica (banskastiavnica.travel), [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Skalka (Zoznam osobitne chránených častí prírody SR) [online]. ŠOPSR, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. Mapy.cz, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. Mapy.cz, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Relácia: Kolpašský okruh (3609476) [online]. OpenStreetMap, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky obce
- Na turistickej mape
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci