Banský potok (prítok Štítnika)
| Banský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Štítnik |
| Sútok zdrojníc | Štítnik |
| - poloha | Hrádok |
| - výška | 530 m |
| - súradnice | 48°39′37″S 20°19′14″V / 48,6604°S 20,3206°V |
| Ústie | Štítnik |
| - poloha | Štítnik |
| - výška | 302 m |
| - súradnice | 48°40′43″S 20°20′53″V / 48,6785°S 20,3481°V |
| Dĺžka | 3,3 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-31-01-1984 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Banský potok[1] je potok v regióne Gemer, na území obce Štítnik v okrese Rožňava v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina. Ústi do Štítnika. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 3,3 km. Rád toku V.
Začiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Začína sa sútokom zdrojníc v 530 m n. m. v lesnom extraviláne na území obce Štítnik, v západnej časti územia obce, východne od vrchu Hrádok, v okrese Rožňava v Košickom kraji, v regióne Gemer. Západná zdrojnica s dĺžkou 0,6 km pramení v 652 m n. m. a južná zdrojnica s dĺžkou 0,3 km pramení v 582 m n. m., obe zdrojnice v priestore katastrálneho územia Štítnik.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od sútoku zdrojníc tečie severovýchodným smerom územím obce Štítnik cez lesný extravilán, v 422 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva úpätie vrchu Ortáš s 500 m n. m. i lesa rovnakého názvu. V 358 m n. m. vyteká z lesa do trvalých trávnych porastov a neskôr do ornej pôdy, lemovaný pásom príbrežnej vegetácie skrúca sa na východ a neskôr na sever, v 310 m n. m. podteká cestu z Ochtinej do Štítnika, v 302 m n. m. ústi do Štítnika ako jeho pravostranný prítok. Štítnik ďalej ústi do Slanej.[2] Banský potok patrí do okresu Rožňava v Košickom kraji. Patrí do geomorfologického celku Revúcka vrchovina a geomorfologického podcelku Hrádok[3][4]. Banský potok má 1 bezmenný prítok.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Banský potok má pôvod v apelatíve baňa vo význame zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov; názov súvisí s banskou činnosťou v okolí potoka už od stredoveku ako dôležitým zamestnaním obyvateľstva. Zo slova baňa bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Banský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6][7][8] Názov vodného toku Banský potok bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Banský potok nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/ [cit. 2025-05-12]
- ↑ Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 104 s. S. 72-74. ISBN 80-7103-010-4.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2025-05-09].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 25. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2][nefunkčný odkaz] [cit. 2025-05-12].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [3] [cit. 2025-05-14]
- ↑ Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 14.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 8. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).