Banský potok (prítok Oľšavy)
| Banský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Obec | Banské |
| Prameň | Banské |
| - poloha | Mláčky |
| - výška | 644 m |
| - súradnice | 48°48′41″S 21°31′51″V / 48,8115°S 21,5308°V |
| Ústie | Oľšava |
| - poloha | Banské |
| - výška | 336 m |
| - súradnice | 48°49′38″S 21°34′18″V / 48,8272°S 21,5717°V |
| Dĺžka | 4,2 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-30-09-746 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Banský potok[1] je potok v regióne Horný Zemplín, na území obce Banské v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Slanské vrchy. Ústi do Oľšavy. Má dĺžku 4,2 km.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 644 m n. m. v lesnom extraviláne na území obce Banské, neďaleko obecnej hranice s obcou Herľany v okrese Košice-okolie v Košickom kraji, v západnej časti územia obce Banské, v katastrálnom území Banské, v lese Mláčky, juhovýchodovýchodne od Herlianskeho sedla so 660 m n. m. v hlavnom hrebeni centrálnej časti Slanských vrchov, v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji, v regióne Horný Zemplín.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie severným smerom územím obce Banské cez lesný extravilán, v 606 m n. m. sa priblíži k ceste II/576 spájajúcej Košice s Vranovom nad Topľou na úseku medzi obcami Herľany a Banské , ľavým brehom obteká úpätie lesa Dubová, veľkým oblúkom sa esovite skrúca do východného smeru a opäť do severného smeru, preteká cez les premiešaný s trvalým trávnym porastom. Približuje sa z juhozápadnej strany k intravilánu, v 361 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok a ľavým brehom obmýva športové zariadenie, pokračuje severovýchodným smerom a v 336 m n. m. v centrálnej časti územia obce Banské na hranici medzi extravilánom a intravilánom ústi do Oľšavy ako jej ľavostranný prítok. Oľšava je prítokom Tople.[2] Banský potok patrí do okresu Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji. Patrí do geomorfologického celku Slanské vrchy na pomedzí geomorfologických podcelkov Makovica a Mošník[3][4]. Banský potok má jeden bezmenný prítok.[5][6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Banský potok má pôvod v názve obce Banské, v ktorej potok pramení a ktorou preteká; doložené písomné záznamy názvu obce: 1397 Banyapathaka alias Wyuagas → 1773 Banské. Motivácia pomenovania vychádza z apelatíva baňa vo význame zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom. Zo slova baňa bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Banský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7][8][9] Názov vodného toku Banský potok bol štandardizovaný v roku 1990[10]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Banský potok nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/ [cit. 2025-05-17]
- ↑ Geografické názvy okresu Vranov nad Topľou A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-321/1990 zo 16.7.1990. 81 s. S. 13, 14. ISBN 80-7103-011-2.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2025-05-21].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 99. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2025-05-23].
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [3] [cit. 2025-05-14].
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 3 zv. (526 s.) Identifikačný kód z obdobia pred ISBN 71-071-77. S. 143.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 16, 57. ISBN 80-85164-17-5.