Banský potok (prítok Tople)
| Banský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Bardejov |
| Obec | Livovská Huta |
| Prameň | Livovská Huta |
| - poloha | Pod Hajduškou |
| - výška | 899 m |
| - súradnice | 49°15′06″S 21°00′34″V / 49,2517°S 21,0095°V |
| Ústie | Topľa |
| - poloha | Livovská Huta |
| - výška | 633 m |
| - súradnice | 49°14′37″S 21°02′19″V / 49,2437°S 21,0387°V |
| Dĺžka | 3,1 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-30-09-2546 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Banský potok[1] je potok v regióne Šariš v jeho časti Horný Šariš, na území obce Livovská Huta v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Čergov. Ústi do Tople. Má dĺžku 3,1 km.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 899 m n. m. v lesnom extraviláne na území obce Livovská Huta, neďaleko trojchotárnika obcí Livovská Huta a Lukov v okrese Bardejov a obce Šarišské Jastrabie v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji, v severovýchodnom kúte územia obce Livovská Huta, v lese Pod Hajduškou, v regióne Šariš.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie východným smerom územím obce Livovská Huta cez lesný extravilán, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Pod Hajduškou, v 783 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 729 m n. m. priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Pod Rohaľankou, tečie cez trvalý trávny porast, ľavým brehom obmýva úpätie lesa a pasienka Jaseninka, v 635 m n. m. na juhovýchodnom okraji intravilánu pri budove hájenky podteká cestu z Livova do Livovskej Huty a v 634 m n. m. ústi do Tople ako jej ľavostranný prítok. Topľa je prítokom Ondavy.[2] Banský potok patrí do okresu Bardejov v Prešovskom kraji. Patrí do geomorfologického celku Čergov[3][4]. Banský potok má niekoľko bezmenných prítokov.[5][6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Banský potok má pôvod v apelatíve baňa vo význame zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom. Zo slova baňa bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Banský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7][8] Názov vodného toku Banský potok bol štandardizovaný v roku 1976[9]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Banský potok nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/ [cit. 2025-05-17]
- ↑ GeogA23: Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. 89 s. ISBN 80-900509-5-6.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2025-05-21].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 25, 57. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2025-05-24].
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [3] [cit. 2025-05-14].
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 25, 57. ISBN 80-85164-17-5.