Barbara Krafftová

	Barbara Krafftová
	; rakúska maliarka
Narodenie	1. apríl 1764; Jihlava, Česko
Úmrtie	28. september 1825 (61 rokov); Bamberg, Nemecko
Odkazy
Commons	Barbara Krafftová
	Biografický portál

Barbara Krafftová (* 1. apríl 1764, Jihlava – † 28. september 1825, Bamberg, Nemecko) bola rakúska maliarka, známa hlavne kvôli posmrtnému portrétu Wolfganga Amadea Mozarta.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Jihlave, v rodine viedenského dvorného maliara Johanna Nepomuka Steinera, ktorý tam v tom období pracoval. Maľovať sa naučila od svojho otca a v roku 1786 ho sprevádzala do Viedne, kde pokračovala v štúdiu na viedenskej Akadémii. V roku 1786 ako 22-ročná tam prvýkrát vystavovala a neskôr bola tak ako jej otec zvolená za členku Akadémie umení. V roku 1789 sa vydala za viedenského lekárnika Josefa Kraffta a presťahovala sa s ním do Salzburgu. Ich syn Johann August Krafft sa neskôr stal tiež maliarom a litografom.

Od roku 1794 pracovala a žila v Salzburgu a od roku 1798 v Prahe. Do roku 1803 strávila nejaké obdobie tiež v Jihlave. V roku 1804 sa rozviedla a usadila sa v Salzburgu, kde žila do roku 1821. Posledné štyri roky života strávila v Bambergu, kde zomrela vo veku 61 rokov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka citlivému stvárneniu sa stala jedným z najvyhľadávanejších portrétistov svojej doby. Okrem portrétov bola autorkou žánrových scén a náboženských motívov a maliarkou miniatúr.

V Prahe namaľovala v roku 1801 oltárny obraz pre kostol svätého Gotharda v Bubenči, obrazy pre kláštor na Slovanoch a pre kráľovský letohrádok v Stromovke. Namaľovala tam tiež portréty miestnej šľachty a významných mešťanov. Rektor Karlovej univerzity u nej objednal portréty troch profesorov pražskej lekárskej fakulty: Josefa Mayera (1752-1814), Josefa Rottenbergera (1760-1834) a Ignáca Matušku (1758-1819) a v roku 1798 ju pražská univerzita požiadala o zhotovenie troch reprezentačných cisárskych portrétov pre výzdobu Veľkej auly.

Ešte v posledných štyroch rokoch života počas pobytu v Bambergu zhotovila 145 portrétov.

História portrétu Mozarta[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz objednal roku 1819 Joseph Sonnleithner, ktorý tvoril zbierku portrétov známych skladateľov. Poprosil Mozartovu sestru Marii Annu (Nanerl), aby ukázala jeho z rodinného archivu Barbare. Tak mala k dispozícii podoby šestnásťočného Mozarta z roku 1773 (Knoller), rodinný portrét z doby, kedy mal 22 rokov (Johann Nepomuk della Croce) a malý obrázok vo veku 26 rokov (Joseph Lange, nezvestné). Vychádzala tak z rodinných portrétov a poslednej známej podoby Mozarta (Lange). Obraz, ktorý namaľovala 28 rokov po Mozartovej smrti, sa stal jeho najčastejšie reprodukovanou podobou.