Bardoňovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°06′38″S 18°25′35″V / 48,110556°S 18,426389°V / 48.110556; 18.426389
Bardoňovo
obec
Kostol kresťanskej reformovanej cirkvi v Bardoňove.jpg
Reformovaný kostol
Erb Bardoňovo.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Tekov
Vodné toky Ketský potok, Čerešňovka, Bešiansky potok
Nadmorská výška 193 m n. m.
Súradnice 48°06′38″S 18°25′35″V / 48,110556°S 18,426389°V / 48.110556; 18.426389
Rozloha 23,81 km² (2 381 ha) [1]
Obyvateľstvo 672 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 28,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1269
Starosta Tibor Černák[3] (Dobrá voľba)
PSČ 941 49
ŠÚJ 503053
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 124
941 49  Bardoňovo
E-mailová adresa info@ObecBardonovo.sk
Telefón 651 71 17
Fax 651 71 17
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Bardoňovo
Webová stránka: ObecBardonovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bardoňovo je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha (1298), Baracha (1327), Nogbrakcha (1394), Barachko (1395), Baracžka (1773), Baracska (1920), Bardoňovo (1948).

Maďarský názov bol Barsbaracska. Lokalita obce bola osídlená už dávno pred týmto obdobím, a to na sklonku mladšej doby kamennej, ktorá tu zanechala svoje stopy. Na území obce je archeologicky doložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej a rímsko – barbarské sídlo.

V roku 1291 získali silnejší, poprípade vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich nazvali zemepánmi. Obec patrila zemanom z Baračky, z Berše, Klačian, Šimonovian.

V roku 1395 zemepán Barakchai Ján daroval svoju časť Malú Barakchu opátstvu kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa stalo podielnikom v chotári obce.

V roku 1601 mala majer a 44 domov, v roku 1715 mala vinice a 23 daňovníkov, v roku 1828 mala 84 domov a 591 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci veľkostatky Kelcsényiho a Hoffera. V rokoch 1938–1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pri sčítaní v roku 2011 mala obec 786 obyvateľov. Z toho národnosť slovenská 454 obyvateľov (57,8%), národnosť maďarská 233 (29,6%) a česká 5 obyvateľov, ostatní 94.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1733. Bol postavený na mieste staršieho reformovaného kostola zo 17. storočia. Úpravami prešiel v druhej polovici 19. storočia. Interiér je zaklenutý českou plackou, presbytérium valenou klenbou. Nachádza sa tu barokové tabernákulum s novším obrazom od Jána Kákonyiho. V sakristii je barokový obraz Panny Márie z polovice 18. storočia.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie s rizalitom je ukončené štítom s prelamovanou rímsou a lizénovými rámami. Pri kostole stojí samostatne stojaca murovaná zvonica s ihlancovou helmicou.
  • Kaštieľ Kelečéniovcov, jednopodlažná dvojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou, z roku 1888. Stojí na mieste staršej barokovej kúrie. Do roku 1944 bol obývaný pôvodnými majiteľmi, neskôr od roku 1947 tu sídlila škola. Interiér je plochostropý. Hmote kaštieľa dominuje centrálne umiestnený sál s polkruhovým arkierom. Zo strany nádvoria je členená zasklenou arkádou lemovanou vežovýmmi rizalitmi. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a priebežným pásovaním. Polkruhovo a segmentovo ukončené okná majú pásové suprafenestry s klenákmi.[5]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neorenesančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1908-1909. Stojí na mieste tolerančnej stavby z roku 1785, z ktorej sa dochovala časť podvežia. Autorom súčasnej stavby je levický staviteľ Rezső Czibulka. V interiéri sa nachádzajú protestantské empory a mramorový stôl pána z roku 1861. Fasády kostola sú členené pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. V kostolenej veži sa nachádza zvon z roku 1694.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Bardoňovo - Kostol sv. Bartolomeja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Bardoňovo [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Bardoňovo - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bardoňovo