Barmčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Barmčina
(မြန်မာစာ – písaný jazyk
မြန်မာစကား – hovorený jazyk)
ŠtátyMjanmarsko
RegiónJuhovýchodná Ázia
Počet hovoriacichokolo 30 miliónov
KlasifikáciaSinotibetské jazyky
Písmobarmské písmo
Postavenie
Úradný jazykMjanmarsko Mjanmarsko
Jazykové kódy
ISO 639-1my
ISO 639-2bur (B)
mya (T)
ISO 639-3mya
Wikipédia
Adresamy.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Rozšírenie barmčiny

Barmčina je úradným jazykom Mjanmarska, ktorý spolu s čínštinou a tibetčinou patrí do sinotibetskej jazykovej rodiny. V Mjanmarsku je materinským jazykom približne pre 30,5 milióna obyvateľov a hovoria ňou aj menšiny v Kambodži a Thajsku.[1]

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Barmčina je súčasťou tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny. Je to jazyk so starou literárnou tradíciou.

Dialekty[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnej barmčine rozlišujeme tri dialekty: centrálny, arakánsky a tavojský. Z nich je najpoužívanejší centrálny dialekt, na ktorom je založený aj spisovný jazyk. Arkánsky dialekt je rozšírený v západnom Mjanmarsku, zatiaľ čo tavojský v južnom. Rozdiely medzi jednotlivými dialektmi nie sú veľmi výrazné.[2]

Fonológia[upraviť | upraviť zdroj]

Tóny[upraviť | upraviť zdroj]

Barmčina je tónový jazyk. Každú slabiku charakterizuje istý tón, ktorý má schopnosť rozlišovať význam. V súčasnej barmčine poznáme tri tóny: vysoký rovný, stredný rovný a nízky klesavý. Zvykne sa k nim uvádzať aj štvrtý – neutrálny tón, ktorým sa vyslovuje neprízvučná slabika vo viacslabičnom slove.

Štruktúra slabiky[upraviť | upraviť zdroj]

Pre slabiku v barmčine platí presná štruktúra: na začiatku môže stáť len spoluhláska, na druhom mieste polosamohláska, na treťom monoftong alebo diftong a na konci je nosovka alebo ráz. Nevyhnutnou zložkou slabiky je slabikotvorná samohláska (monoftong).[2]

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážka barmského písma: မြန်မာအက္ခရာ – barmská abeceda
Rôzne štýly barmského písma

Barmské písmo bolo prevzaté od Monov, ktorí používali istý druh juhoindického písma. Monské písmo pochádza z písma pallava, odvodeného od písma bráhmí. Najstaršia písomná pamiatka je z roku 1074.[2]

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina lingvistov pokladá barmčinu za monosylabický jazyk.[2] Napriek tomu, že pôvodné jednoslabičné slová sa využívajú na tvorenie viacslabičných výrazov, má viacslabičnosť barmčiny iný charakter ako v indoeurópskych jazykoch. Viacslabičné výrazy sa tvoria afixáciou aglutinačného typu, čiže pripájaním jednoznačných, zreteľne oddeliteľných prípon k nezmenenému koreňu.

Slovesá sa v jednotlivých osobách nečasujú. To, o ako osobu ide, vyplýva z kontextu. Pre barmčinu je bežný slovosled podmetpredmetprísudok. Prísudok stojí vždy na konci vety.

Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť slov z oblasti náboženstva, kultúry a vedy pochádza z jazyka páli. Mnoho slov je vypožičaných z mončiny, menej zo sanskritu. V dôsledku britskej nadvlády v Mjanmarsku (1824 – 1948) mala na barmčinu výrazný vplyv aj angličtina. Ide najmä o výrazy z politiky, ekonomiky, vedy a techniky.[2]

Nové slová vznikajú spravidla afixáciou (pridaním predpony alebo prípony) a kompozíciou (skladaním).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ONDREJOVIČ, Slavomír. Od hovoriaceho stroja k sociálnej lingvistike: kapitoly z jazykovednej historiografie. Bratislava : VEDA, 2000. Dostupné online. ISBN 8022406082. S. 79.
  2. a b c d e GENZOR, Jozef. Jazyky sveta: história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 362 – 363.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]