Barometer (fyzika)

Schéma ortuťového barometra
(nem. Unterdruck – podtlak, Quecksilber – ortuť, Luftdruck – tlak vzduchu)

Barometer alebo tlakomer je prístroj na meranie atmosférického tlaku (tlaku vzduchu), používaný predovšetkým na určovanie počasia (pri vyššom tlaku býva obyčajne jasno, pri nízkom tlaku možno očakávať zmenu jasného počasia na daždivé). Ide o špeciálny druh tlakomeru.

Typológia

Podľa konštrukcie a činnosti sa rozlišuje:

• kvapalinový barometer:
  • vodný barometer – atmosférický tlak sa v tomto type barometra meria pomocou vodného stĺpca. Vodný stĺpec musí byť vysoký cca 10,4 m a meranie týmto typom barometra je veľmi ovplyvnené teplotou.
  • ortuťový barometer – sa skladá z trubice na jednom konci zatavenej, naplnené ortuťou (stačí výška ortuťového stĺpca cca 760 mm), na ktorú na druhom (otvorenom) konci pôsobí atmosférický tlak. Podľa výšky ortute pod zataveným koncom možno určiť veľkosť atmosférického tlaku (čím vyššie ortuť vystúpi, tým väčší je tlak). Ortuťový barometer vynašiel Evangelista Torricelli v roku 1643.
• aneroid (pružinový barometer, kovový barometer) – pracuje na základe merania deformácie plechovej škatuľky, ktorá má vnútri vákuum. Aneroid vynašiel v roku 1843 Lucien Vidia. Pôvodný názov barometre anéroide znamená „tlakomer bez kvapaliny“.
• hypsometer (termobarometer) – funguje na princípe závislosti bodu varu vody na vonkajšom atmosférickom tlaku.

Barometre sa druhotne používajú na fyzikálne merania výšky v geodézii alebo v letectve.

Pozri aj

• aneroid
• barograf

Fyzikálny portál Portál vied o Zemi