Bačkov (okres Trebišov)
| Bačkov | |
| obec | |
 Drevená zvonica z konca 18. stor. Národná kultúrna pamiatka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 200 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′21″S 21°37′16″V / 48,739167°S 21,621111°V |
| Rozloha | 27,68 km² (2 768 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 753 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 27,2 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1245[3] |
| Starosta | Jozef Nemčik[4] (HLAS-SD, SME RODINA, SMER-SD) |
| PSČ | 076 61 |
| ŠÚJ | 528111 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 201 076 61 Bačkov |
| E-mailová adresa | obecbackov@centrum.sk |
| Telefón | 678 34 51 |
| Fax | 678 34 51 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bačkov (Trebišov District) | |
| Webová stránka: obecbackov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Bačkovčan, Bačkovčanka[5]
| |
Bačkov (maď. Bacskó) je obec na Slovensku v okrese Trebišov, približne 3,5 km severozápadne od mesta Sečovce.
Vývin názvu[upraviť | upraviť zdroj]
- 1773 – Bacska, Bacžkow,
- 1786 – Bacschko,
- 1808 – Bacsko, Bačkow,
- 1863 – 1913 – Bacskó
- od 1920 – Bačkov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V chotári Bačkova našli archeológovia stopy po rozsiahlom sídlisku a črepy keramiky pochádzajúcej z 8.-9.storočia.[3]
Prvá písomná správa o Bačkove sa zachovala v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji a ohraničení majetkov Albínova a Techne (Dvorianky). Dedina Bačkov existovala aspoň niekoľko desiatok rokov pred 1245. V 14. storočí obec pozostávala z dvoch sídlisk: Veľký a Malý Bačkov.[3] Od roku 1321 obec vlastnili šľachtici z rodu Bokša, postavili si v nej kúriu a názov obce Bačkov používali v prídomku (počas 15.-17. storočia). Takto vznikla bačkovská vetva rodu Bokša, známa pod maďarským menom Bocskay – Bočkaiovci.[3]
V druhej svetovej vojne bola dedina vypálená a spustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Odohrala sa tu jedna z rozhodujúcich bitiek na Dargovskom fronte - Bitka na Lúke pri Žarnovčíku (1944). Nemecké vojská boli porazené a ustupovali ďalej na západ.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Heraldického registra[6] má obec tieto symboly prijaté 30. mája 2003. Na erbe je tradičný poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z roku 1786.
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V zelenom štíte vznášajúce sa strnisko s pravošikmými bočnými stranami, na ňom snop a obrátené cepy - všetko zlaté.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka má podobu troch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého a zeleného v pomere 1:3:4 Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Hrad Purušťan, archeologická lokalita zaniknutého hradu z druhej polovice 13. storočia. Hrad zanikol v druhej polovici 14. storočia. Lokalita sa nachádza v lese nad obcou.[7]
- Drevená zvonica na pôdoryse štvorca s ihlancovou šindľovou strechou z konca 18. storočia. Obnovou prešla v roku 2007. Zvonica má rámovú konštrukciu. Po jej bokoch stoja na kamenných podstavcoch dve ťažko identifikovateľné sakrálne plastiky. Zvonica akoby zázrakom unikla spustošeniu a vypáleniu obce počas II. svetovej vojny. Pôvodne sa v nej nachádzali dva zvony[8]
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Imrich Frivaldský (* 1799 - † 1870), lekár, prírodovedec, botanik, entomológ a múzejník.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[9] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[10][11]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 40 – 41.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bačkovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR VI. - str.12-13
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Bačkov - zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bačkov (okres Trebišov)
