Baška (okres Košice-okolie)
| Baška | |
| obec | |
 Kostol sv. Štefana Uhorského
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Vodný tok | Baštiansky potok |
| Nadmorská výška | 366 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′27″S 21°10′52″V / 48,707500°S 21,181111°V |
| Rozloha | 4,5 km² (450 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 779 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 173,11 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1247 |
| Starosta | Ján Serbin[3] (KDH) |
| PSČ | 040 16 (pošta Košice 16) |
| ŠÚJ | 521159 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Baška 71 040 16 Košice 16 |
| E-mailová adresa | urad@Baska-obec.sk |
| Telefón | 685 31 16 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Baška (Košice-okolie) | |
| Webová stránka: Baska-obec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Baška (maď. Baska) je obec v okrese Košice-okolie.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na južnom okraji Volovských vrchov, len asi 1 km od západného okraja Košíc. Na južnom okraji obce pramení Baštiansky potok.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršia zachovalá písomná zmienka o osade „Bosk“ pochádza z roku 1247. V roku 1322 bola vo vlastníctve zemanov Dominika a Jána, v prvej tretine 15. storočia už patrila Frankovi zo Šemše, no už v roku 1447 prešla do majetku Košíc. Onedlho patrila do drevársko-banského podnikateľského zázemia Košíc. V roku 1559 obec obývalo 16 rodín, v roku 1828 mala 27 domov a 198 obyvateľov. Aj keď v obci žili aj nemeckí prisťahovalci, v 18. storočí sa tu hovorilo po slovensky. V 19. storočí postihol obec veľký požiar, ktorý zničil takmer všetky domy.
Jednotriedna škola bola otvorená v roku 1905, fungovala až do 80. rokov, kedy bola zatvorená. Dnes v rekonštruovanej budove sídli obecný úrad. Učitelia organizovali kultúrny život a viedli ochotnícke divadlo, zachovali sa napr. tradície svadobných obradov.. Po vzniku 1. ČSR bolo hlavým živobytím obyvateľov poľnohospodárstvo a práca v lese. Počas 2. svetovej vojny bola súčasťou Maďarska. Po vojne bola obec elektrifikovaná, bol zavedený obecný rozhlas a založené roľnícke družstvo, v 90. rokoch pribudol dom smútku, ihrisko a rozvod plynu, začala sa výstavba kanalizácie a vodovodu. V súčasnosti pracuje väčšina obyvateľov v Košiciach.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1811. Upravovaný bol po požiari v roku 1894. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, svätyňa konchou. Nástenné maľby pochádzajú od V. Smolku z roku 1928. Zariadenie kostola pochádza z obdobia jeho prestavby v roku 1894. Jediným starším prvkom je voľný barokový obraz Nanebovzatie Panny Márie v rokokovom ráme z polovice 18. storočia.[4] Fasády kostola sú členené lizénami. Polkruhovo ukončené okná majú šambrány s klenákmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Baška - Kostol sv. Štefana Uhorského [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.