Beša (okres Levice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′19″S 18°24′00″V / 48,138611°S 18,400000°V / 48.138611; 18.400000
Beša
obec
Barsbese templom 1.JPG
Reformovaný kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Tekov
Nadmorská výška 164 m n. m.
Súradnice 48°08′19″S 18°24′00″V / 48,138611°S 18,400000°V / 48.138611; 18.400000
Rozloha 7,28 km² (728 ha) [1]
Obyvateľstvo 638 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 87,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1292
Starosta Miroslav Černák[3] (SMK-MKP)
PSČ 935 36
ŠÚJ 502065
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 306
935 36  Beša
E-mailová adresa obecbesa@stonline.sk
Telefón 633 15 41
Fax 633 15 42
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Beša
Webová stránka: besa.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Beša je obec na Slovensku v okrese Levice.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Beša nachádzajúca sa na rozhraní okresov Levice a Nové Zámky leží v severovýchodnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline Bešianskeho potoka. Je treťou najzápadnejšou obcou levického okresu a je začlenená do regiónu Tekov.

Kataster obce[upraviť | upraviť zdroj]

Celková výmera katastra obce Beša je 728 ha, z toho je ornej pôdy 520 ha, pasienkov 103 ha, lesnej plochy 4 ha, záhrad 30 ha, viníc 8 ha a zastavanej plochy je 63 ha.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Susednými obcami sú na západe obec Trávnica, na juhu sú to obce Pozba a Bardoňovo, na východe je to Horný Pial a Dolný Pial a na severe sú to Jesenské, Tehla a Lula. Beša je spojená s obcami Horný Pial a Pozba cestou II. triedy, s obcami Tehla a Jesenské cestou III. triedy, navyše s obcami Horný Pial a Pozba je obec spojená železničnou traťou (trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen tzv. Južný ťah).

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má pahorkatinný charakter, ktorý je tvorený Pohronskou pahorkatinou, presnejšie jej časťou Bešianska pahorkatina. Nadmorská výška v strede obce je 161 metrov nad morom, v chotári obce sa pohybuje v rozpätí 155 až 230 m n. m. Chotár obce Beša je odlesnený, len v jeho severnej časti sa nachádzajú zvyšky dubového lesa. Z geologického hľadiska pahorkatinný chotár obce Beša tvoria mladé treťohorné pestré íly so štrkmi a pieskami na povrchu väčšinou spraš.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bešiansky potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • dva močiare v strede obce

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Beša, Malá Baračka, Kulantov (neoficiálna časť)

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce Beša[upraviť | upraviť zdroj]

V červenom štíte zlaté odvrátené radlice – lemeš a čerieslo – sprevádzané vľavo drobným obráteným striebroodetým ramenom držiacim zlatý bezostný klas, to všetko obkolesené dvomi striebornými privrátenými klami.

Vlajka obce Beša[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce Beša pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8), bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Beša[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať obce Beša je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC BEŠA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má k 31.12.2007 celkom 644 obyvateľov, z toho je 546 dospelých a 98 detí. Priemerný vek obyvateľov obce Beša je 39,65 rokov.

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

K slovenskej národnosti sa hlási 53,2 % občanov, maďarskej národnosti je 40,2 % a rómskej národnosti 5,5 % obyvateľov.

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Z celkového počtu obyvateľov je 53,4 % rímskokatolíckeho vyznania, reformovanú kresťanskú cirkev vyznáva 23,2 % a evanjelickú cirkev augsburského vyznania 5,4 % obyvateľov. Bez vyznania je 15 % obyvateľov obce.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce Beša je bohatý na mimoriadne archeologické nálezy. Okrem šperkov z mladšej doby kamennej tu boli objavené aj rímsko – barbarské sídliskové nálezy. Nachádza sa tu aj slovanské kostrové pohrebisko.

Staršie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce Beša je bohatý na mimoriadne archeologické nálezy. Okrem hromadného nálezu bronzov z mladšej doby bronzovej tu boli objavené aj rímsko – barbarské sídliskové nálezy.

Prvá písomná zmienka obce Beša pochádza z 5. júla 1292 a je vlastne svedectvom ostrihomskej kapituly o určitej majetkovej zámene medzi synmi komesa Andreja a viacerými členmi kresťanských Kumánov z Moraviec. Obec Beša sa v tomto dokumente objavuje ako "Bese", čo je aj v súčasnosti používaný maďarský názov obce. V listinách neskôr Beša vystupuje pod názvami Besse (rok 1298) a Besey (rok 1321). Obec Beša už od svojho počiatku bola administratívne začlenená do Tekova – Tekovská stolica neskôr Tekovská župa.

Vzhľadom na dobré klimatické podmienky tohto územia, obyvatelia Beše sa oddávna živili prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1470 sa jej vlastníkmi stali Besseovci, neskôr patrila Farkašovcom, Dillesovcom, Hunyadiovcom a Klačianskym. Ani obec Beša sa nevyhla ničivým tureckým nájazdom, keď ju v roku 1573 spustošili Turci. V roku 1634 bola obec poplatná Turkom a obyvatelia slúžili ostrihomskému išpajovi Mustafovi, ktorý nechal vypáliť jednu časť obce.

Najčastejšie spomínanými priezviskami v obci podľa súpisu z roku 1664 boli: Gábor, Nagy, Gál, Varga, Bajkai, Vince, Pap, Tót, Koca, Bese, Memes, Kis.

V rokoch 16001800, majetok mali v Beši, kde patrila aj Malá Beša a Ördög-kút (Čertova studňa) nasledovní občania: Taynay, More, Demeter, Lüley, Zavadsky, Custos, Pompos, Kálnay, Ágh, Szunyogh, Póka, Berchényi, Hunyadi, Kelecsényi, Csányi, Varga a Dilles. Podľa dokladu z roku 1744 medzi poddaných patrili: Michael Sólya, Gregorius Kreko, Andrej Šárovecky. Pred rokom 1848 patril tunajší majetok Žigmundovi Kelecsényimu a začiatkom tohto storočia Rafaelovi Kelecsényimu.

Prvá katolícka škola bola postavená v roku 1775, prvá kalvínska škola bola postavená v roku 1792. Cesta z Vrábiel do Nových Zámkov cez Bešu bola vystavaná provizorne v roku 1775, slúžila pre poštovú a osobnú dopravu. Do normálneho stavu t. j. vyštetovaná a vyštrkovaná bola v roku 1860.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1902 boli pri hĺbení pivnice rodinného domu v strede obce objavené pozostatky kostry mamuta, ktoré pred zničením zachránil zakladateľ Slovenského národného múzea Andrej Kmeť, vtedajší prenčovský katolícky kňaz. Na dome je dnes pamätná tabuľa.

Prvé železničné spojenie v tomto okolí sa začalo vymeriavať začiatkom roku 1912, konečné práce traťového úseku Levice – Fegýmes nad Žitavou (dnešné Úľany nad Žitavou) boli dokončené a pre verejnú dopravu trať bola daná do prevádzky v roku 1914. Železničná stanica Beša bola veľmi krátka, mala iba 240 m a všetky tri koľaje pojali len po 30 vozňov. Prestavba koľajišťa, doplnenie ďalšej koľaje a predĺženie všetkých koľají na 600 m bolo dokončené v roku 1936. 7. mája 1937 bola dokončená a daná do prevádzky vodáreň.

V roku 1914 vypukla I. svetová vojna, ktorá trvala 4 roky. Počas I. svetovej vojny zahynulo 9 občanov obce Beša: Ján Magyar, Jozef Kreko, Jozef Pišta, Ján Hambalík, Alexander Szabó, Ondrej Kálnay, Ladislav Bahík, Ladislav Kálnay a Ján Federics. Po skončení vojny, ktorú Rakúsko-Uhorsko s Nemeckom prehralo, došlo k rozpadu monarchie, ktorá vtedy mala 56 miliónov obyvateľov. Vznikla Československá republika na čele s prezidentom Tomášom Garrigueom Masarykom.

V roku 1920 obec dostala názov Beša, ktorý sa používa dodnes. V tom čase už bol v obci notariát. Patrili sem obce: Pozba, Tehla, Lula a Jesenské.

V roku 1921 prišli do obce noví obyvatelia – Slováci od Banskej Bystrice, a to z obcí Strelníky, Poniky a Povrazník a usadili sa na bývalom majeri zvanom Kulantov, kde si postavili svoje rodinné domy. K majetku sa dostali na základe I. pozemkovej reformy, ako aj hodne občanov z obce.

V roku 1934 Ondrej Sztreda nad kopcami pri orbe našiel okolo 200 kusov rôznych predmetov, medzi ktorými bol aj malý čakan, ihla na pletenie, dve polovice náramku, jedna prevŕtaná guľa a iné veci.

V septembri 1938 bola v Československej republike vyhlásená všeobecná mobilizácia a v mesiaci novembri na základe Viedenskej arbitráže južná časť Slovenska bola odčlenená pre Horthyovské Maďarsko, ku ktorému patrila aj Beša. Toto obdobie trvalo 6 rokov a za ten čas sa v obci vybudoval terajší pomník padlých a objekt obvodného notárskeho úradu aj s bytovou jednotkou (dnešný obecný úrad).

V roku 1939 vypukla druhá svetová vojna, do ktorej v roku 1941 bolo zapojené aj Maďarsko. Aj z obce Beša narukovalo hodne mužov, z ktorých žiaľ 11-ti sa nevrátili. Boli to Bahík András, Bahík József, Csajági János, Hladicsek Ferenc, Magyar József, Szabó Ernö, Varga József, Predajniansky Ondrej, Potančok Matúš, Húber Elemér a Kósa Sándor. V auguste roku 1944 Američania zhodili bomby, ale tie našťastie dopadli mimo obce, do poľa. V jeseni 1944 prišli do obce maďarskí vojaci, ale týchto po krátkom čase vystriedali nemeckí vojaci, ktorí tu mali aj poľnú nemocnicu. Nemci tu boli do 27. marca 1945, kedy bola Beša oslobodená Červenou armádou. Tu treba spomenúť, že zimná frontová línia bola pri Hrone a 3 mesiace neboli žiadne boje. Zahájením útoku Sovietskej armády boje sa dostali aj do našej obce, pri ktorom 4 domy vyhoreli, v uličných bojoch viac sovietskych tankov bolo vyradených, ale pritom front našou obcou rýchle prešiel a nastal tak očakávaný a vytúžený mier. Je vhodné spomenúť, že v našej obci mal svoj hlavný stan preslávený Maršal Malinovskij.

Po druhej svetovej vojne mimoriadne významnou udalosťou bolo zavedenie elektrickej energie, pričom prvýkrát v obci zasvietilo elektrické svetlo 9. júna 1949. Ďalším významným míľnikom pre obec bolo to, že Beša dostala obvodného a zubného lekára, čím sa návštevnosť obce v značnej miere zvýšila. V roku 1950 sa začala nová éra v poľnohospodárstve, keď bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Bola to menšia časť roľníkov, najmä z osady Kulantov, ktorí začali spoločne hospodáriť. Až v roku 1957 na nátlak vtedajších orgánov okresu Šurany, zapojením širokého počtu organizačných pracovníkov vytvorilo sa u nás, ako aj v ďalších obciach okresu celoobecné JRD. Toto už bolo životaschopné družstvo a dosahovali sa priaznivejšie výsledky. Vybudovali sa nové hospodárske objekty, kancelárie, sklady obilia a iné. Neskoršie k bešianskemu družstvu pričlenili Jesenské, Tehlu, Lulu a Iňu. Možno povedať, že toto mohutné družstvo dosahovalo v rámci okresu dobré výsledky. Čo sa týka obchodu, obec mala jednu družstevnú zmiešanú predajňu, hostinec a súkromné mäsiarstvo. Počas existencie dedinského spotrebného družstva bola zriadená predajňa textilu a staničný bufet. K dedinskému spotrebnému družstvu patrili ešte obce Horný Pial, Pozba, Beleg i Jesenské. Dedinské spotrebné družstvo bolo v činnosti 3 roky a potom fúziou bolo začlenené do Jednoty ĽSD Šurany. V roku 1960 bolo vybudované nákupné stredisko, kde je umiestnená potravinárska a priemyselná predajňa. Bývalá zmiešaná predajňa bola pričlenená k hostincu a vykonala sa prestavba budovy. V roku 1962 občania svojpomocne vybudovali predajňu textilu a mäsa. Na základe požiadavky občanov v časti Kulantov taktiež bol zriadený bufet.

V rozvoji obce a budovaní potrebných zariadení sa pokračovalo naďalej. Bola vybudovaná jednoposchodová škola a štvorbytová učiteľská budova. Sem bola umiestnená slovenská a maďarská škola. Maďarská škola z dôvodu nedostatku detí bola zrušená. Namiesto nej bola do budovy presťahovaná materská škola, ktorá bola zriadená začiatkom 50-ich rokov. Ďalšou stavbou bol športový areál, kde je futbalový štadión, športový objekt s krytým hľadiskom. Koncom sedemdesiatich rokov 20. storočia bolo dané do užívania moderné zdravotné stredisko s ambulanciou obvodného, zubného a detského lekára, ku ktorému bola vybudovaná aj dvojbytovka pre lekárov. Začiatkom osemdesiatych rokov sa vybudoval moderný dom smútku vybavený mraziacim boxom. Poslednými veľkými projektami v obci boli stavba kultúrneho domu, zavedenie pitnej vody a plynofikácia obce.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1770. Stavba bola obnovovaná v roku 1903. Fasády kostola sú členené lizénami, okná majú segmentové ukončenie a sú lemované osteniami. Atika je dekorovaná dvoma pármi barokových váz. Veža je ukončená barokovou helmicou.

Bešiansky mamut[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii obce Beša je nález pozostatkov kostry mamuta začiatkom roku 1902, ktoré objavili robotníci pracujúci pri kopaní pivnice v dome Árona Kréna v strede obce (č.d. 115). Pozostatky kostry mamuta boli uložené v hĺbke 3,40 – 4,55 metra a merali približne 7 metrov. Okolo objavu vznikol obrovský rozruch, na základe ktorého bol do Beše vyslaný kustód Budapeštianskeho národného múzea Dr. August Frangenan, ktorý ale o nález neprejavil záujem. O pozostatky kostry mamuta nakoniec prejavil eminentný záujem Andrej Kmeť – katolícky kňaz, známy zberateľ a prispievateľ do Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti – ktorý ich odkúpil od majiteľa domu a teda aj majiteľa pozostatkov mamuta Árona Kréna za 600 korún.

V 20. storočí boli objavené drobné pozostatky mamutov aj v okolitých obciach (Trávnica, Podhájska), ale zďaleka nie takého významu ako nález z roku 1902 v Beši, ktorý bol do roku 1960 najlepšie zachovalým pozostatkom kostry mamuta na Slovensku.

Na dome, v objekte ktorého boli objavené pozostatky kostry mamuta bola za účasti Matice Slovenskej v roku 1993 slávnostne odhalená pamätná tabuľa s textom: „Pri výstavbe tohoto domu bola vykopaná kostra mamuta, ktorú v roku 1902 zachránil Andrej Kmeť pre Slovenské národné múzeum v Martine.“ Tento významný nález zohľadnila aj heraldická komisia pri tvorbe obecných symbolov obce Beša – Beša je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má v erbe mamutie kly.

Všetky udalosti a fakty ohľadom bešianskeho mamuta sú najkomplexnejšie spracované v článku Mamut z Beše – legenda a skutočnosť, ktorého autorkou je RNDr. Anna Ďurišová.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza obecný úrad, poštový úrad, železničná stanica, kultúrny dom, zdravotné stredisko (detský, praktický a zubný lekár), lekáreň a základná škola (1. až 4. ročník) s materskou školou. Od roku 1950 pomerne úspešne funguje Poľnohospodárske družstvo, ku ktorému sú pridružené Tehla, Iňa a Lula. V obci sa ďalej nachádzajú dve predajne s potravinami, dve pohostinstvá, pohrebná služba, stolárska dielňa, výkup autobatérií ako aj mnoho živnostníkov, ktorí podnikajú v rôznych oblastiach. Obec má vybudovanú pitnú vodu, zemný plyn a do budúcna sa plánuje vybudovanie obecnej kanalizácie. V obci sa nachádza aj pomník padlým v II. svetovej vojne.

Okrem rímskokatolíckeho kostola sa v dedine nachádza aj moderný reformovaný kostol z roku 1963.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]