BeOS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Operačné systémy
Microsoft Windows
1.0 · 2.0 · 3.0 · 3.1x · 95 · 98 · Me · NT · 2000 · XP · 2003 · Vista · 2008 · Windows 7 · CE · Mobile · Windows 8 · Windows 10
Mac OS
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · Mac OS X
GNU/Linux (distribúcia)
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat · Slackware · SUSE · ďalšie...
BSD
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD
Mobilný telefón a PDA
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · OS X · iOS
DOS
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS
Ďalšie
OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP
z  d  u

BeOS je operačný systém pre osobné počítače, ktorý začala vyvíjať firma Be, Inc. v roku 1991.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Be Operating System, skrátene BeOS bol pôvodne vyvinutý pre platformu BeBox. BeOS bol na rozdiel od iných operačných systémov v tej dobe vyvinutý tak, aby využil výhody moderného hardvéru s optimalizáciou pre prácu s digitálnymi médiami, s využitím viacprocesorových systémov, s pervazívnym multithreadingom, preemptívnym multitaskingom a s vlastným 64-bitovým žurnálovaným súborovým systémom BFS. Desktopové prostredie bolo vyvinuté s dôrazom na čistotu a zrozumiteľnosť. API bolo napísané v C++. BeOS je kompatibilný s POSIX, takže je možné využívať riadkové rozhranie cez Bash shell, aj keď interne BeOS nie je derivátom Unixu.

Aj keď pôvodne bol BeOS dizajnovaný na hardvér AT&T Hobbit, neskôr bol prepísaný na procesory PowerPC: najprv pre vlastné systémy firmy Be, neskôr pre platformy PReP a CHRP firmy Apple Computer, s nádejou, že Apple využije BeOS ako náhradu za v tej dobe zastaraný Mac OS classic. Apple si napokon vybral NeXTSTEP a v roku 1996 zakúpil firmu NeXT, vďaka čomu sa do Apple navrátil spoluzakladateľ Steve Jobs. Situácia sa pre Be ešte viac skomplikovala tým, že Apple uzavrel prístup k informáciám o architektúre G3, ktoré boli dôležité pre ďalší vývoj BeOS na novom hardvéri Apple.

V roku 1997 firma Power Computing začala bundlovať BeOS vo svojom produktovom rade klonov počítačov Macintosh. Tieto systémy umožňovali spúšťanie Mac OS alebo BeOS.

Vďaka týmto krokom firmy Apple a tiež kvôli narastajúcim dlhom firmy Be Inc. bol v roku 1998 BeOS portovaný pre platformu x86. Firme Be sa však už nepodarilo dosiahnuť zisk. Jedným z posledných pokusov o oživenie záujmu bolo vydanie oklieštenej, ale voľne stiahnuteľnej verzie BeOS R5 (BeOS Personal Edition alebo BeOS PE).

Be Inc. tiež vydala oklieštenú verziu BeOS for Internet Appliances (BeIA). BeOS PE aj BeIA však prišli príliš neskoro a v roku 2001 bolo intelektuálne vlastníctvo firmy Be predané firme Palm, Inc.. BeOS R5 sa tak stala poslednou oficiálnou verziou, aj keď na verejnosť ešte stihla preniknúť verzia R5.1 „Dano“, ktorá bola vyvíjaná ešte predtým než bola firma Be predaná firme Palm.

Napriek ukončeniu činnosti firmy Be Inc. BeOS si dodnes udržal popularitu u svojich oddaných užívateľov. BeOS komunita naďalej vyvíja slobodný softvér, uvoľňuje záplaty, ovládače a aktualizácie pre BeOS. Hlavným zdrojom sotfvéru je stránka BeBits.

Projekty na znovuoživenie BeOS[upraviť | upraviť zdroj]

BeOS si udržal priazeň malej, no vernej komunity, aj keď po ukončení činnosti Be Inc. BeOS nebol ďalej vyvíjaný. V roku 2002 vzniklo niekoľko nezávislých projektov na znovuoživenie BeOS. Tieto projekty sú všetky slobodný softvér, jednak kvôli zábezpeke, že BeOS nebude opäť niekým odcudzený, ale tiež kvôli využitiu výhod a úsilia dobrovoľných programátorov. Modulárne jadro pôvodného BeOSu umožňovalo znovuvytvorenie operačného systému v krátkom čase, pridávaním nových modulov do existujúceho systému kvôli otestovaniu kompatibility. Všetky tieto servery by mali byť postupne nahradené kódom so slobodnou licenciou.

Projekt na pokračovanie vývoja BeOS[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecká firma YellowTAB verí, že má práva na použitie zdrojových kódov nedokončenej verzie BeOS R5.1, nie však ochrannú známku BeOS, a distribuuje projekt operačného systému ZETA. YellowTAB nikdy nevyjadril stanovisko k legálnosti vo vzťahu k zdrojovým kódom BeOS a kvôli tomu si vytvorila veľkú kontroverziu a skepticizmus v BeOS komunite.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]